Takže miesto z Oravskej Polhory som šiel na Babiu horu z Poľska. Turistickú mapu, ktorá vyšla ako príloha Pravdy, som síce mal, ale z poľskej strany tam takmer nič, takže až doma z internetej mapy som sa dozvedel, kade sme to vlasne išli. Všimol som si jeden rozdiel medzi poľskými turistickými smerovkami a našimi: na našich je všade najprv uvedené, na ktorom mieste sa nachádzaš a kam ťa dovedú ďalšie chodníky, na poľských je uvedené len to, kam ťa dovedú ďalšie chodníky.
A takto som sa v Poľsku ocitol bez jediného poľského grosza. O tom, ako som v Demänovskej doline prišiel k 8 kg rôznych mincí z celého sveta, z nich 2,5 kg poľských a ako taká hŕba mincí na fotke vyzerá, sa môžte dozvedieť z tohoto môjho článku tu.
*
.
.
Takéto neveľmi vábne počasie v nedeľu ráno panovalo
v Turci a na Dolnej Orave
.
.
Časť námestovských turistov na autobusovom nástupšti.
Aj tu, ako vo väčšine klubov, prevládajú dievčatá a ženy
.
.
To je už vstup do Babiogorskego Parku Narodowego
.
.
.
Chodníček nie vyšliapaný, ale ploskými kameňmi vykladaný
.
.
.
Niektorí skoro ráno vstávajúci turisti, niektorí aj s deťmi,
sa už vracali dole. Ale mžno nocovali na chate
.
.
.
Prvý oddych pri hoke chate
.
Oddychovala tu aj mníška, ktorú som potom vššie obdivoval,
ako bystro sa pohybovala do kopca.
Keď som ju fotil vyššie, všimla si to, ohradila sa,
tak ten záber radšej neuverejňujem.
Na tom zábere jej dobre rozoznať tvár, tu je len anonymom
.
Aj tu sa vo veľkom využívajú eurofondy
.
.
Stretnutie námestovských a ružomberských turistov
na poľskej strane pri horskej chate.
Ružomberskí turisti vyšli na hrebeň, jedným chodníkom sa spustili
na poľskej strane dole k chate a druhým chodníkom vystúpili zas hore,
aby sa potom spustili chodníkom Mila Urbana
a alejou P. O. Hviezdoslava k chate Slaná voda
.
Odtiaľto sa na Babiu horu dalo isť dvomi chodníkmi:
strmším priamo alebo miernejším do sedla a po hrebeni.
Aj turisti sa rozišli obomi smermi, väčšina však šla tým strmším
.
Pekné nové schodisko
.
.
To sa už črtal hrebeň národného parku
.
Pohľad dole na ešte stále poľskú stranu
.
.
Stále pekne vykladaný chodník aj so schodíkmi
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Najkrajšie úseky s reťazami na poľskej strane
.
.
.
Hrebeň
.
Tesne pod vrcholom
.
Konečne na vrchole
.
Na vrchole sa rozliehala aj hudba so spevom,
nazdal som sa, že je to z reproduktora,
ale to bol nejaký súbor za tým skalným "múrom" v pozadí
.
.
Súbor som objavil až vtedy, leď práve končili koncert
.
Ten stan tam, to bola provizórna šatňa na prezliekanie účinkujúcich
.
.
.
Námestovskí turisti-značkári natreli stĺp a vyvesili naň nové slovenské značky
.
Pamätná doska slovenských obcí spod Babej hory
na počesť Jána Pavla II.
.
.
Nemohli chýbať ani skupinové fotografie z vrchola Babej hory
.
Poľská Babia gora je vysoká 1725 m
.
Z Babej hory sa námestovskí turisti vybrali ešte trocha po hrebeni,
ja som sa pustil dole do Oravskej Polhory k autobusu
.
.
Spätný pohľad na vrchol Babej hory
.
.
Výhľady dole na slovenskú stranu za zostupu
.
.
.
Aj na slovenskej strane kameňmi vykladaný chodník
.
.
.
Cestou dole sme stretli aj turistov,
torí si to vykračovali hore
.
.
Jediný potôčik na našej strane, ktorý som "stretol".
Pekný, prudký, malý, ale teraz je tej vody všade málo
.
.
Hviezdoslavova horáreň
O čosi nižšie pri chate Slaná voda som sa zastavil na jedno čapované
.
.
No a to je už v centre Oravskej Polhory, kde som sa dočkal autobusu.
Dobré dopravné spojenie až domov
.
A nakoniec ešte kytička poľských kvietkov
.
Takto som neplánovane prešiel z poľskej strany na našu cez Babiu horu.
Bolo to lepšie, ako som pôvodne plánoval, namiesto výstupu prechod.
Na poľskej strane pod vrcholom bol aj najkrajší úsek trasy,
kde sú použité reťaze
Ďakujem týmto námestovským turistom.
.
