Chleb, Mojžišove pramene a Šútovský vodopád

Chleb sa nachádza v Krivánskej Malej Fatre a je jej tretím najvyšším vrcholom (Veľký Kriváň 1709, Malý Kriváň 1671, Chleb 1646)- Turisti z turistického klubu a vedenie obce zo Šútova poriadali každoročný výstup naň. Prudké stúpanie zo Šútova na Chleb s vyše1200 m výškovým rozdielom (Chleb 1646, Šútovo 460).bez jediného oddychového úseku je vyššie ako napr. zo Štrbského Plesa na Kriváň vo Vysokých Tatrách. Výstup po zelenej značke, zostup po modrej značke popri Mojžišových prameňoch a Šútovskom vodopáde.

Ráno som bol v rozpakoch, či som si nezmýlil termín výstupu. Na zastávke autobusu na sídlisku nik, v autobuse len štyria turisti, to bývajú každú sobotu, v žiadnej obci cestou nepristúpil nik, v Šútove tiež nik. Ale všetci, čo sme šli autobusom, sme sa vybrali na Chleb, stretnutie bolo na vrchole.

Nakoniec aj turistov bolo požehnane, lebo mnohí sa vyviezli aj vyše tretiny výstupu autom. My už mokrí ako myši, oni čersví, keď sa postupne pridávali a predbiehali nás. Áut tam parkovalo neúrekom, mnohé aj zo zahraničia. Ďalší sa zas vyviezli do Snilovského sedla lanovkou z Vrátnej, tí však neboli účastníkmi výstupu.

Časť trasy výstupu bola spoločná s trasou behu do vrchu, poriadaného Bežeckým spolkom Tatran Turany ako súčasti Turčianskej bežeckej ligy. Beh do vrchu končil po 3,1 km s výškovým stúpaním 460 m pri chate pod Chlebom. Z toho si môžete predstaviť to prudké stúpanie a tí bežci pribiehali relatívne čerství, akoby bežali na štadióne. Nik od vyčerpania neodpadol a pritom tam boli aj bežci v dôchodkovom veku.Tak tomu sa už povie kondička, čo my, obyčajní chodci! Išli sme síce viac a vyššie, ale sme sa počas výstupu občerstvovali, sem-tam sme si oddýchli, keď v tej horúčave sa z nás lialo ako z krhly. Potom sa však počasie umúdrilo, zamračilo sa, schladilo, ale tým zas sme stratili pôžitok z krásnych výhľadov- A zas som bol najstarším účastníkom výstupu

Spočiatku bolo horúce počasie, postupne sa zaťahovalo, až v lese nad vodopádom aj zopár kvapiek sa neudržalo hore.

Pretože autobus zo Šútova mi po skončení išiel až o dve hodiny, začal som stopovať. Dve hodiny je aj v krčme pri jednom-dvoch pivách dlho. Mal som šťastie, hneď prvý, inak mladý sympatický vodič z Liptovskej Osady, ma vzal do Martina. Pretože aj Osadu a niekoho z nej poznám, aj vrchy okolo od či už Nízke Tatry alebo Veľkú Fatru, tiež, ale aj Korytnicu, tri Revúce, aj Lúžnu ako východiská na túry poznám, tak sme sa mali o čom rozprávať.

.