*
Z kúpeľov mi zastavilo hneď prvé auto, ktoré som stopoval. Dokonca Martinčan, doktor, s ktorého mamou sme boli kedysi spolupracovníkmi a veľmi dobre sme navzájom vychádzali. Ja som ho nepoznal, on bol pred dvadstatimi piatimi rokmi ešte študentm, dnes je chlap v rozkvete s peknou briadkou, on sa ku mne priznal. V Lúčkach bol na seminári a vzal ma do Ružomberka. Tam som prešiel obcou Likavka a za ňou hneď mi zastala dodávka s dolnokubínskou ŠPZ-kou s vodičkou-podnikateľkou v najlepších rokoch. Nadpriadli sme krátky rozhovor a ona len tak medzi rečou spomenula, že je čerstvo rozvedená. Zaviezla ma do Valaskej Dubovej až na odbočku k turistickému chodníku. A to všetko len za jeden priateľský bozk na líčko na rozlúčku. Takže regenerácia mala všetko, čo správna regenerácia v kúpeľoch má mať, včítane krátkeho ľúbostného románika za slnečného teplého novembrového rána, ktorý trval od Likavky až do Valaskej Dubovej:-) Takto som bol o štvrť na desať na začiatku turistického chodníka, o hodinu a pol skôr, ako by som sa tam dostal autobusmi.
Podľa turistického smerníka z Valaskej Dubovej na Veľký Choč má turistovi výstup trvať 2 a pol hodiny, mne to s mojou nohou a kondíciou trvalo približne 4 hodiny, ale tentoraz som ho zdolal. Cestou hore ma predbehla skupinka troch pomerne mladých turistov so psom a druhá skupinka tak štrnásťročných žiakov s vedúcim. Cestou dole som stretol len dvoch osamelých turistov, teda premávka tam bola veľmi riedka aj na prostriedok novembra. Veď ráno bolo nádherné slnečné počasie, až neskoršie bola obloha pod mrakom. Zdolal som to, to bolo hlavné, dokázal som sám sebe, že predsa len ešte... napriek...
A takto vyzerala celá túra:
Krásne práce ľudového rezbára v jednom dvore
vo východiskovej obci Valaská Dubová
pri turistickom chodníku
Na podstavci prostrednej možno prečítať meno autora:
Ľubo Orság
(kliknutím na obrázok sa zobrazí iné jeho dielo vo dvore,
hlava rodiny, takže bude tu úplná rodinka)
Dobre padne navlhčiť si rozhorúčenú tvár studenou vodičkou z malého horského potôčika a napiť sa z pekne upraveného prameňa pri prvom oddychovisku
Taká vodička by dobre osviežila aj na samom vrchole,
ale tam som sa musel uspokojiť len s pivom z plechovky:-)
Krása Chočských vrchov predpoludním zatiaľ ešte za krásneho slnečného počasia
Tabuľa na hranici Národnej prírodnej rezervácie vystríha turistov
pred možným stretnutím s medveďom
Človek by sa aj rád stretol s takou medvedicou,
ponúkne ju domácou slivovicou a ešte si aj spolu zaspievajú tú
"Medveďku, daj labku, pôjdeme na svadbu.
Medvedica sa opila..."
Chodník hore vedie aj pomedzi takéto skaliská.
Sú to iné chodníky ako v Tatrách, kde sú vykladané
ako v nejakej záhrade kdesi v Japonsku.
Také prirodzenejšie do takéhoto prostredia
Nie je to krásny pocit, keď sa ocitnete pod takýmito obrami?
Tu sa stretávajú chodník z Ružomberka a Likavky
s chodníkom z Valaskej Dubovej,
aby ďalej hore pokračovali vedno
"Horský hotel" Choč pri "sútoku" turistických chodníkov
Mamička z Moravy s dvomi -násťročnými dcérami sa dnu zohrievala pri ohníku, veď sa z hotela aj dymí, zatiaľčo hlava rodiny si odskočila na vrchol Veľkého Choča
Keď sa vrátil, urobil som im ich aparátom dva spoločné zábery celej rodiny, zaželali sme si
a rozlúčili sme sa
Výhľad na vrchol od "sútoku" chodníkov
Chodník vedie po prepletených koreňoch smrekov a sosien
i pomedzi kosodrevinu ešte stále za slnečného počasia
Príjemná vôňa ihličia
To je už rázcestie tesne pod vrcholom:
jeden smer vedie na Oravu, druhý prudko dole do Liptova
Pohľad na oravskú stranu, kde svietilo slnko
Pohľad smerom na Ľubochňu a Kraľovany
Ďalší pohľad na Oravu
Pohľad smerom na Liptovskú Maru
Pohľad na Krivánsku Malú Fatru
Pohľad na Veľkú Fatru
Pohľad na Nízke Tatry v diaľke
Škoda, že krásne slnečné počasie z rána nevydržalo dlhšie
a neskoršie sa obloha zatiahla, ale aspoň nepršalo
Máloktorý slovenský kopec je taký fotogenický zo všetkých strán, ako práve Choč, preto nakoniec zopár pohľadov naň z rôznych strán
(kliknutím na obrázok sa zobrazí zväčšený):
...od Liptovského hradu
...z Turíckej Magury
...tesne spod vrchola z lúčanského smeru
...z rozhrania Liptova a Oravy
Tak ktorý z tých pohľadov na Choč sa Vám najviac páči?
V Ružomberku som bol milo prekvapený vodičom diaľkového linkového autobusu firmy Student Agency na linke Košice-Praha, ktorý sa takto plnými vedrami saponátovej vody staral priamo na autobusovej stanici o pekný vzhľad svojho dopravného prostriedku:-)
A tak som pridal ďalšiu tehličku ku svojej životnej zásade, ktorú som si v mladosti osvojil od Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť".
