Kamenné gule na Kysuciach, vyskytujúce sa na dvoch miestach (Megoňky a Klokočovské skálie) sú na Slovensku známe. Známejšie z nich sú Megoňky. Obidve lokality som už navštívil.
Keď som uverejnil článok o Megoňkách, jeden z diskutujúcich ma upozornil na gule pri obci Chrenovec-Brusno, tak som sa nedávno vybral obzrieť si ich. Kamaráti 75+ z Piešťan boli zaneprázdnení, tak som ta vybral sám. Obec sa nachádza približne v strede medzi Handlovou a Prievidzou, zaujímavý geologický úkaz -pieskové gule- sa nachádza v pieskovom lome na severnom výbežku pohoria Vtáčnik. Počasie bolo, aké bolo a tak som ho aj zobral. Keď som odchádzal z Turca, bolo pod mrakom, tak som si povedal, reku, ak bude pršať, tak sa zveziem až do Prievidze a odtiaľ sa vyberiem ďalej buď do Trenčína alebo do Leopoldova a hore Považím domov. Vlakom som ešte nešiel úseky z Prievidze do Bánoviec ani z Prievidze do Lužianok, tak vidím aspoň niečo nové. Keď vlak prichádzal do Chrenovca, bolo síce zatiahnuté, ale pršať nepršalo, tak som vystúpil z vlaku, ale prešiel som len pár desiatok metrov a začalo popŕchať. Do najbližšieho vlaku či na pokračovanie do Prievidze alebo na návrat do Martina som mal 2 hodiny (v Chrenovci sa stretajú vlaky z oboch strán), krčma s pivom nikde a čakať taký čas len tak na stanici sa mi nechcelo, tak som sa pustil ďalej.
Keď som sa vo vlaku spytoval na tie pieskové gule, nik o nich nevedel, ani mladí, ani starí, hoci niektorí hovorili, že to tam všetko dookola poznajú. Dokonca ani dve ženy, železničiarky v službe na stanici Chrenovec, mi nevedeli o tom nič povedať. Stanica Chrenovec je pri obci Lipník, ktorá bola kedysi časťou spoločnej obce s Chrenovcom a Brusnom, teraz je samostatná. Najprv som sa teda vybral do Lipníka, potom do Chrenovca a napokon do Brusna. Za neustáleho slabého mrholenia som popozeral zaujímavosti, nakoniec aj pieskové gule. Niekde sa spomínajú ako pieskové, inde ako pieskovcové, ďalej aj ako kamenné. Podobne ako Megoňky, aj tieto sa nachádzajú v lome, avšak na viacerých miestach. Nie sú tu len gule, ale aj iné útvary: elipsoidy, hríby a pod.
Za verejnou známosťou týchto vecí stojí mladá študentka Lucia Zemanovičová, ktorá o nich vypracovala stredoškolskú odbornú prácu. V súčasnosti je tam sprístupnený náučný chodník s niekoľkými tabuľami, dlhý približne 1,5 km. Náučný chodník je trochu neprehľadný a na viacerých tabuliach je tá istá legenda, kde je uvedené ako pri vstupe: "1 - Tu sa nachádzate", hoci ste už kdesi v strede chodníka.
Niekoľko gulí rôznej veľkosti sa vraj nachádza aj v záhradkách občanov. Ja som však žiadne nevidel alebo aspoň som ich nezaregistroval.
Na všetko toto, včítane štvrťhodinového čakania na vlak stačil čas medzi dvoma najbližšími spojmi, teda dve hodiny. Kvôli nepriaznivému počasiu som nepokračoval domov Považím, veď by som aj tak skoro nič nevidel ďalej od štreky, ale vrátil som sa
cez Hornú Štubňu domov.
A tu je niečo o kysuckých kamenných guliach prvý článok o Klokočovskom skálí, druhý o Megoňkách:
https://urda.blog.sme.sk/c/301253/Tentoraz-Kysucami.html
https://urda.blog.sme.sk/c/427936/kysucke-kamenne-gule.html
.
