* Z autobusu som vystúpil na Dobšinskom kopci, odkiaľ je pekný výhľad
na Dobšinú dole a na hory blízko i ďalej okolo nej.
.
.
Pohľad na Dobšinú z Dobšinského kopca.
Popod tento kopec idú dve vodvodné potrubia.
Jedným prúdi voda do vzdialenej dobšinskej elektrárne,
druhým sa prečerpáva späť (o tom neskôr)
.
Pohľad na priehradu a časť Dediniek pri zostupe z Dobšinského kopca
k priehrade Palcmanská Maša
.
Dedinky v objatí hôr a vody pri pohľade z priehradného múra
.
Priehradný múr vodnej nádrže Palcmanská Maša
.
Tieto smerovky sú síce určené motoristom, nie turistom,
za mostom je križovatka, ale pri smerovke bol napravo akýsi chodník,
pekne pokosená tráva na ňom, tak som sa vybral po chodníku.
A to som nemal robiť, stálo ma to nejaký čas naviac
.
Je to dielo chalanov, čosi podobné ako sme v detstve robili aj my,
alebo je to prístrešok bezdomovca?
.
Ocitol som sa na ž. st. Mlynky, kam až som podľa mapy nemal prísť,
tak som sa musel dosť vracať späť smerom k priehrade
.
.
Brezový rybár chytá v potoku ryby,
brezový vodník chráni vstup do Zejmarskej doliny
.
Trochu poškodená hladká cesta, ale tu to nie je nič nezvyklé.
Cestu z Dobšinského kopca do Stratenej ukážem na konci,
cestu do Sp. Novej Vsi možno inokedy.
Sú to cesty spájajúce Rožňavu s Popradom a Sp. Novou Vsou,
alebo Slovenský kras so Slovenským rajom,
dve turisticky veľmi atraktívne územia
.
Na začiatku prameň čerstvej vody
.
Na dve milé dievčence, ktoré vyberali vstupné do rokliny,
som sa neodolateľne usmial, tak ma pustili aj bez vstupného.
Na výveske majú cenník, kde nadsedemdesiatnici majú voľný vstup.
Nedávno ma takto pustili dievčene aj na poľskej strane Vysokých Tatier,
keď som sa bol dvakrát prejsť po poľských Tatrách:
prvý raz k Morskému oku, najväčšiemu tatranskému plesu,
a druhý raz popri Mickiewičových vodopádoch k Plesu poľských stavov
(opr. k Piatim poľským plesám)
.
.
.
.
.
.
Vodou to veľmi neovplývalo, ale divokosťou hej
.
Tento umelecký výtvor slovenskej prírody by sa žiadal
umiestiť do niektorej vychytenej svetovej galérie insitného umenia:-)
.
.
.
.
Ale už nastúpili aj dlhé rebríky a pod nimi zástup -
ale Moravákov
.
.
.
.
.
.
Radosť bola pozorovať to malô smelô moravskô chlapčiatko,
pohybujúce sa ako veverička
.
.
.
.
Nálepkove vodopády
.
A znova vpredu to živô chlapčiatko
.
.
.
.
.
.
.
.
.
A na konci znova pekne upravený prameň výbornej vdy
.
Nielen na Geravách, ale v celom juhozápadnom cípe
Slovenského raja nájdete dosť hrdzavých turistických tabúľ,
ktorých výpovedná hodnota je slabá.
V žiadnej turistickej oblasti som sa nestretol
s takým veľkým množstvom takýchto tabúľ
.
.
A znova na Geravách starí známi: cap a kanec.
S tým kancom by som sa teda vo voľnej prírode nechcel stretnúť.
Cap osviežoval okolitý čerstvý horský vzduch
.
.
Sedačková lanovka z Dediniek na Geravy
.
.
.
.
Zaujímvo buk objal susedný smrek - úlne okolo pása
.
.
.
.
.
Rôzne pohľady okolo vodnej nádrže
.
Cestný most poniže priehradného múru
.
Posledný pohľad na Dedinky a znova hore na Dobšinský kopec
.
Tak na tejto ceste nad Krompachmi
(opr. samozrejme nad Dobšinou, nie nad Krompachmi)
bývajú koncom júla známe automobilové preteky do kopca
.
Pohľad na časť Dediniek z cesty do Stratenej
.
Opäť pohľad na Dedinky, vpredu pod kopcom Dobšinská Maša
.
.
.
.
.
.
Takto vyzerá cesta I. triedy medzi Popradom a Rožňavou,
na niektorých miestach zvodidlá v lufte.
Povrch hladký, do dier na krajnici nasypali štrk,
aby ich zakryli, voda z cesty ho však odplavila.
Cesta na Spišskú Novú Ves je zas samá záplata na záplate
.
.
