V lete 1959 som bol v neďalekej Suchej Hore na rašelinisku na prázdninovej brigáde pred nástupom na VŠ. Vtedy sme si odskočili v nedeľu aj na Oravice, veď je to len na dohodenie kameňom. A teraz som si aj pospomínal na tie časy.
Keď som vystúpil z autobusu na konečnej, nikde som nevidel žiaden turistický smerovník. Ale človek má dar reči, aby sa aj porozprával. A tak som sa prihovoril staršej panej, ktorá prišla tiež tým autobusom a bolo vidno, že je domáca a aj zarozprávali sme sa dosť. Veľmi zhovorčivá a výrečná.
*
Naväčší klenot Oravy - Oravský zámok
.
V Trstenej som mal čas od príchodu vlaku do odchodu autobusu
trochu sa prejsť aj po meste, hoci do Trstenej chodievam každoročne niekoľkokrát
Kostol v Trstenej...
.
.
...a pred ním dve drevené sochy od Stanislava Ondríka a Roba Veselého,
ľudových rebárov z Oravy
.
Ale v Trstenej kedysi fungovala aj fabrika ZTS,
v ktorej vyrábali lesné kolesové traktory, známe LKT
a ktorá dávala prácu mnohým Hornooravcom.
Už sú to však len somienky, na Orave núdza o prácu
.
Toto chátra v centre Oravicíc,
ale zas pribudli mnohé nové zariadenia cestovného ruchu
.
Od vstupnej križovatky som sa vybral hore asfaltkou Tichou dolinou,
z ktorej som odbočil po červenej do Juráňovej doliny.
Spočiatku chodník viedol lúkou, Tiesňavy začínali až pri odbočke žltej
do Bobroveckej doliny.
Po ukončení Tiesňav nasleduje stúpanie horou do sedla Umrlá,
odkiaľ kedysi viedli hore na vrch Bobrovec dva turistické chodníky,
jedným sa na Bobrovec prichádzalo zľava, druhým sprava.
Teraz sú oba zrušené. Na starších mapách môžu byť zaznačené.
Zo sedla Umrlá nasledovalo klesanie horou do Bobroveckej doliny,
kde ma privítali prvé kvapky dažďa.
Bobroveckou dolinou som sa vrátil na Oravice,
pričom už dážď súvisle lial, takže na pokračovanie
do Zuberca som už ani nepomyslel
.
Vstup do TANAP-u
.
.
.
Naľavo Tichá dolina, napravo Bobrovecká dolina.Obe určené aj pre vozíčkárov
.
Amfiteáter v Oraviciach
.
.
Salaš - pri výstupe hodne návštevníkov, veď počasie bolo pekné,
také akurát - po nočnom daždi ani horúčavy, ani zima
.
Typická oravská idyla - pastvina plná oviec.
Na valacha by človek podľa jeho obleku povedal, že je to turista -
rifle a rybárska vesta
.
Prvý drevený mostík ponad Oravicu - odbočka do Juráňovej doliny a Tiesňav.
V Tiesňavách je veľa podobných drevených mostíkov
.
Vchod do Juráňovej doliny nie je nijako výnimočný,
ako napr. vchody do podobných tiesňav Prosieckej alebo Kvačianskej
.
Začiatok rokliny Tiesňavy
.
Bočný potôčik, vlievajúci sa do Juráňovho potoka,
pretekajúceho Juráňovou dolinou
.
.
.
.
.
.
Drevené mostíky lepšie zapadnú do tohoto prostredia,
sú však náročnejšie na údržbu ako kovové
.
.
.
.
.
Mostíky premosťujú nielen priehlbiny na jednej strane potoka,
ale veľmi často premosťujú aj samotný potok
.
.
V r. 1885-6 bola roklina po dĺžke v celkovej dĺžke 983 m premostená
ponad potokom takýmito kmeňmi a pokrytá fošňami,
čo umožnilo zvoz dreva záprahmi. Toto premostenie slúžilo až do I. sv. vojny.
Podobne premostená bola napr. aj Prosiecka dolina,
kde tiež vidno podobný nosník ako zvyšok premostenia, ale kovový.
Podone premostená na krátkom úseku je aj Manínska tiesňava,
ale cez ňu vedie normálna cesta, po ktorej premávajú aj autobusy
.
.
.
.
.
.
Zvyšky pôvodných nosníkov premostenia
.
Menší vodopádik
.
.
Divoká príroda Tiesňav
.
.
.
.
.
A to je už koniec sprístupnenej Juráňovej doliny.
Kedysi bola sprístupnená aj jej horná časť povyše sedla Umrlá,
teraz Vás tam zhaltuje zákaz vstupu a zahradenie
.
.
Chodník z Tiesňav do sedla umrlá stúpa horou
.
Jedna z tabúľ náučného chodníka
.
A tu zo sedla Umrlá sú úplne zrušené (nie časovo uzavreté)
dva turistické chodníky vedúce na vrch Bobrovec,
takže sa môžete pustiť len dole do Bobroveckej doliny alebo
sa vrátiť späť do Tiesňav
.
.
Pohľad hore Bobroveckou dolinou
.
Trochu nižšie je zas kvôli medveďom turisticky uzavretá Suchá dolina.
Ja ako taký zajko-bojko som sa neodvážil ani meter prejsť za túto značku,
ani na most som nevkročil, značka je umiestená pred mostom,
lebo čo ak je pod mostom ukrytý medveď? :-)
.
Nezvyčajné turistické značenie na asfaltke.
Trasa je určená aj pre vozíčkárov.
Na asfalte vidno začiatok mrholenia
.
Smerovka ma cez tento mostík nasmerovala...
.
...k tomuto siričitému minerálnemu prameňu hneď za potokom.
Voda chutná, vôbec nebolo cítiť sírovodík (skazené vajcia)
.
To mladô na mňa pozeralo ako teľa na nové vráta,
potom asi upozornilo na mňa matku a obzerali si ma zvedavo obe
.
Cesta určená pre vozíčkárov
.
To je už kúpalisko, niektoré tety v bazéne majú aj dáždniky,
aby im nebodaj nezmokli účesy, čo je znakom, že už pršalo
.
Lyžiarsky vlek
.
Zas krásny samorast...
.
...ale aj huby pri turistickom chodníku
.
Takže z Oravíc som odchádzal s restom.
Je toho však toľko, čo by som ešte rád stihol,
že už asi na Oravice-Zuberec alebo Oravice-Habovka
neostane čas vôbec, hoci celá trasa vedie len po asfaltke
a medzi Oravicami a chatou Zverovka premáva cez Zuberec aj autobus.
.
