Povina, dolnokysucká obec, podobne ako Hronec, horehronská obec, je podľa mapy štvorkostolová. Keď však prídete do obce, zistíte, že tam ten kostol je len jeden alebo lepšie povedané jeden a pol, čo potvrdia aj miestni obyvatelia.
Ale nie preto sme sa vybrali do Poviny.
Osadu Tatárovci, ktorá je na konci doliny, nazývajú aj "Dolnokysucký Vlkolínec". Nie je to veľmi rozšírené pomenovanie, veď ani mnohí Povinčania o tom nevedia. Domy roztrúsené, tak náhodne, akoby ich rozsievala Rozsievačka z francúzskych známok. Aj tá Rozsievačka je akoby bola niekde z Bratislavy - proti logike rozsieva proti vetru, o čom svedčia jej rozviate dlhé vlasy, hoci každý sedliak to vždy robil opačne, sial po vetre.
Osada na konci dediny bez jediného obchodu, krčmy, kostola... Majú tam len kaplnku a zvoničku. Akurát autobusové spojenie majú 7x denne. Keď som tam bol pred pár rokmi v horúčave, smädný, ani do krčmy na pivo sa nedalo kde sadnúť si. Ale istý domáci sa zľutoval a ponúkol ma studeným pivom. Z vďačnosti som sa ta vrátil o týždeň a podebatovali sme zas pri donesenom, ale trochu teplom pive.
Osada sa nachádza na úbočí na jednej strane od cesty s dvomi cestami hore. Jednou cestou sme sa vybrali hore osadou, druhou sme sa vracali dole osadou.
Náš plán bol teraz takýto: po prehliadke osady sa vyberieme na hodinovú prechádzku cez horu do Horného Vadičova na druhej strane Ľadonhory a tam si sadneme na pivo. Na Ľadonhore som bol niekoľkokrát, raz dokonca aj na Silvestra, vždy z Horného Vadičova do Radole. To bol náš plán, ale pri prehliadke osady nás niekoľkí osadníci vystríhali, aby sme ta radšej nešli, lebo v tamojších horách sú medvede.
Tak sme poslúchli výstrahy domácich a namiesto do Vadičova sme sa pustili po ceste dole dolinou až na križovatku s hlavnou cestou Žilina - Čadca. Dolina dlhá a úzka, ale len pár domov, len v centrálnej časti poriadna dedina. Typické kysucké lesy, samozrejme ihličnaté, či vyrúbané, či polámané vetrami, ale celé veľké plochy len s pňami bez stromov.
Jedna príhoda z krčmy: príjemnej čašníčky sa spytujem, či nemajú aj iné podtácky pod pivo, než aké sú na stole. Zbieram totiž aj pivové podtácky a tieto už mám. O chvíľu príde mládenec, možno majiteľ, a položí pred nás ako suveníry pohár Staropramen a prepisovačku. Aj odfotil nás pri pive. Aj touto cestou sa mu poďakúvame za nezvyklú pozornosť.
V pár priložených fotografiách sú objekty osady bez ladu a skladu z tejto i mojich predchádzajúcich návštev.
