*
No a tak som sa k tomuto vodopádu vybral. Pôvodne som mal v pláne zájsť po zelenej z Hlbokého na Roháč a potom sa z Roháčskeho sedla spustiť po modrej dole do Súľova. Chcel som, ale až do Súľova som sa nedostal. Šiel som síce podľa mapy, ale... Na mape je vyznačená jedna zelená trasa, po nej som sa dostal poľahky k vodopádu. Keď som sa vynadíval na vodopád a bralá okolo, vybral som sa hore popri vodopáde po strmej skale, na ktorej som videl hrubé oceľové lano a skoby a vyššie aj reťaz. Keď som vyšiel nad vodopád, ruky som mal celé červené. Nie od krvi, od hrdzavého lana a reťaze:-) Tento úsek asi nie je veľmi frekventovaný, ale vôbec počas celej vychádzky som stretol len jednu mladú dvojicu. Úsek po vodopád je len takým vychádzkovým, úsek popri vodopáde a nad ním je o čosi ťažší, ale o to krajší. Divoký potôčik so svojimi skokmi a malými vodopádikmi, vysoké bralá po stranách, tesné priechody, preliezačky... To je najkrajší úsek. Keď som zdolal tento výstup, natrafil som na zelenú značku. Reku, bude to pokračovanie trasy. Vedel som síce o tom, že nad vodopád sa dá ísť dvomi trasami, ale chodník, po ktorom som sa vybral hore po zelenej, spočiatku aj trochu stúpal, potom však prudko klesal a doviedol ma znova dole pod vodopád poza jeho chrbát:-) Hore sa mi už nechcelo škriabať, tak som sa vrátil do dediny.
.
.
Patrón hasičov sv. Florián
.
.
V tej doline v hore pod tými bralami je vodopád
.
.
.
Popri tomto nezbednom potôčiku sa dostanete k nemu
.
.
.
.
.
.
To sú rôzne pohľady na vodopád,
ten posledný je z polovice stúpania popri ňom
.
.
.
Tieto bralá ho obklopujú z troch strán
.
.
.
.
To je výstup popri vodopáde
.
No a to je už pohľad zhora
.
.
.
.
.
.
.
.
Takéto krásne úseky sú nad vodopádom
.
.
Horská jemná pavučinka
.
Cestou späť som mal dosť času výjsť si aj na kalváriu,
odkiaľ bol krásny výhľad do údolia Váhu.
Keď však porovnávam túto kalváriu s tou z predchádzajúceho článku,
jednoznačne u mňa hlavne umelecky vyhráva tá minulá.
Tu sú jednotlivé zastavenia vyryté pantografom do mramorovej platne,
všade je však len Ježišova hlava, niekedy so svätožiarou, inokedy s tŕňovou korumou,
niekedy bez všetkého, nikdy nie s niekým iným (nape. s matkou...)
.
Pohľad smerom do doliny k vopádu
.
.
.
Pohľady z kalárie na údolie Váhu
.
Pri zostupe z kalvárie som na chodníku natrafil na vretenicu,
ktorá práve žrala slepúcha.
Takmer polovicu z neho už mala v sebe, ale keď som sa jej dotkol
turistickou palicou, rýchlo ho vypľula.
Žiaľ, slepúchovi už nebolo pomoci, žiadne znaky života už nejavil.
Ani vretenica už oňho nejavila záujem, zato sa chcela vyvŕšiť na mne, ale nedal som sa, tu som:-)
*
A poznámka na konci:
Vodopád si musím pozrieť aj v zime,
vtedy bude ešte omnoho krajší...
.
