* * *
Kráľovský hrad Zniev bol určitý čas ajsídlom rodiny Bela IV. Traduje sa, že sa tu narodila jeho dcéra Alžbeta, zvaná Uhorská počas pobytu rodiny po porážke jeho vojsk Tatármi. Belo IV. tu niekoľko rokov väznil svoju nevestuAlžbetu s jej deťmi, manželku syna Štefana, lebo robila rodinné rozbroje. Hrad po čase prechádzal zmajiteľa na majiteľa, až ho napokon v r. 1681 po dobytí Tökölyhopovstalci vypálili a odvtedy už nebol obývaný.
Z hradu sa nezachovalo mnoho, ale vychádzka na vrch Zniev je príjemná ipre nenáročných turistov a rodinné výlety. Vedie k nemu kľukatá lesná cesta aodporúčam výstup na Zniev spojiť s výstupom na kláštorskú kalváriu, kdesa usporadúvali mariánske púte už od r. 1637. V r. 1728 tam vybudovali kostol sv. Kríža.
*
Starý hrad stál na samom vrchole Znieva vo výške 985 m n. m. na severnom konci pohoria Žiar. Zrúcaniny nového Znievskeho hradu sa nachádzajú pár metrov pod vrcholom na mohutných skalných balvanoch nad cestou spájajúcou Turiec s Ponitrím cez Kláštor pod Znievom a Kľačno. Zo Znieva je pekný výhľad na celú Turčiansku záhradku, na náprotivné veľkofatranské končiare na druhej strane Turca, na končiare Krivánskej Malej Fatry i na Lúčanskú Malú Fatru.
*
Znievsky hrad podľa starej kresby
Pohľad na vrch Zniev. Na jeho vrchole sú zrúcaniny hradu, dole na malom kopci medzi stromami vidno vežu kostola sv. Kríža na kalvárii
Cestou na kalváriu (o kláštorskej kalvárii bude niektorý z ďalších článkov)
Pozostatky hradnej kaplnky poniže hradu, zasvätenej Margite Uhorskej, dcére Bela IV.
Cesta na hrad vedie aj popri takýchto skaliskách a...
...jaskynkách a dierach
Pohľad na časť Lazian, Kláštor p. Zn. a Slovany, vpozadí severná časť Veľkej Fatry s veľkofatranským Kľakom a Lyscom, vpravo kostol sv. Kríža na kalvárii
Pohľad na Tlstú a Ostrú vo Veľkej Fatre na druhej strane Turca
Na hrade Zniev
Pohľad na južnú stranu Turca
Pohľad na severnú stranu Turca so Suchým a Veľkým a Malým Fatranským Kriváňom
Rozprávkový strom pod vrcholom Znieva
Pohľad na Lúčanskú Malú Fatru
Krásny pohľad na Vrícku dolinu a malofatranský Kľak nad Vríckom
Posledný pohľad z doliny na Zniev
Povesť: Keď sa Belo IV. po prehratej bitke akoby zázrakom zachránil, ukryl sa do bezpečia pred prenasludujúcimi Tatármi na Turčianskom hrade. Tatári dorazili pod hrad, snažili sa ho dobyť, ale pretože bol výborne strategicky umiestený, napriek každodenným pokusom sa im to nepodarilo. Rozhodli sa teda, že osadenstvo hradu nechajú vyhladovieť. A naozaj, zásoby potravín na hrade sa čoraz viac scvrkávali. Keď už mleli z posledného a hradná posádka i sám kráľ trpeli hladom, zjavil sa na hrade akýsi sedliak, ktorý tam prikvitol tajnou chodbou. A na veľkú radosť priniesol aj dve prasce a košík plný rakov z Vríckeho potoka spod hradu. Všetci sa tomu prenáramne potešili, ale čože to bolo pre všetkých, čo boli na hrade. A sedliak ich dokonca hneď aj poriadne schladil, keď im poradil (to viete, zdravý sedliacky rozum), nech síce pripravia obe prasce, ale nech si rozdelia si len jedno a druhé nech zhodia z hradieb medzi obliehajúcich Tatárov. Neveľmi sa im to pozdávalo, ale sedliak to odôvodnil tak, že keď Tatári uvidia, ako na hrade hodujú a koľko tej potravy majú, že ju aj rozhadzujú, tak ukončia obliehanie. Dobyť hrad nedobyjú, je nedobytný na vysokom brale, a vyhladovať posádku nevyhladovejú, keď majú všetkého hojnosti. Nakoniec ho aj s ťažkým srdcom počúvli. A Tatári potom onedlho aj odmašírovali, lebo si naozaj mysleli to, čo hovoril múdry sedliak. Zdalo sa im nemožné zmocniť sa hradu dobýjaním alebo vyhladovaním. Po odchode Tatárov spod hradu boli veľké oslavy. Kráľ sa bohato odmenil sedliakovi, povýšil ho do zemianskeho stavu aj s mnohými inými vernými, podľa toho koša rakov mu dal meno Rakovský a daroval mu aj majetok. Z rodu Rakovských pochádzajú mnohé významné osobnosti, napr. Martin Rakovský, humanistický básnik a vzdelanec, Melchior Rakovský, jeden z dvoch zástupcov Turca na onódskom sneme, ktorého tam Rákóczyho vojaci dorúbali...
