*
Keď som manželke povedal, že idem do Vrátnej, jediné, čo mi kládla na srdce, bolo, aby som tam nechodil teraz po kopcoch. V zime je to vraj nebezpečné. Tak ako manžel, zvyknutý poslúchať na slovo, som sa toho aj držal a poslúchol som ju. Nešiel som teda na kopce, ale práve naopak, zamieril som si to do roklín. A hneď do troch. Niekto by povedal - do troch kaňonov, ale mne predsa len krajšie znie to naše "roklina" ako to nenaše "kaňon". Na slovo "kaňon" som bol zvyknutý v časoch puberty, keď som hltal kovbojky. V nich sa to tým slovom len tak hemžilo.
Rokliny nie sú také nebezpečné ako kopce, je to len ľad, cencúle, mostíky, rebríky, reťaze, oceľové tyče... Veď to vidno aj na fotkách. Tak teda Jánošíkove diery. Do Štefanovej autobusom, odtiaľ len tak najbližšou trasou cez sedlo Vrchpodžiar na Podžiar. A potom tri rokliny, ktorými sa ťahajú Jánošíkove diery. Najprv od Požiaru hore roklinou Horné diery, potom späť na Podžiar, dole na Ostrvné Dolné diery, odtiaľ napravo hore roklinou Nové diery, ktoré som, žiaľbohu nedokončil, vrátil som sa na Ostrvné a odtiaľ už do Bieleho Potoka a do Terchovej a z Terchovej autobusom domov.
Kto to poznáte v lete, viete, aká je to krása. Ale zimné Diery, hoci farebne nie také príťažlivé ako letné, svojimi nad hlavou visiacimi cencúľmi a pod nohami pukotajúcimi ľadmi a vŕzgajúcim snehom, zľadovatelými mostíkmi a rebríkmi, možno tie letné ešte predčia.
Dnes uvejňujem prvú časť fotografií - Horné diery:
.
.
Pri túre je niekedy dobre zastaviť sa, postáť, poobzerať sa na obe strany i späť.
Pri neustálom postupe vpred v snahe čo najrýchlešie sa dostať do cieľa
človek niekedy ani nezaregistruje, aká krása ho vôkol obklopuje.
Toto tu je obzretie zo sedla Vrchpodžiar smerom na chrbát
Krivánskej Malej Fatry. Tam kdesi za oblakmi je ten Veľký Kriváň.
.
Toto je zas pohľad zo sedla Vrchpodžiar na opačnú stranu: dole popri potoku sa tiahnu
Dolné diery a tam popod tie trčiace bralá sa tiahnu Nové diery.
.
A to už je cesta hore Hornými dierami - z oboch strán lemovaná
takýmito rozprávkovými výjavmi zimnej prírody.
.
Krása nielen nad hlavou, ale i pod nohami.
.
.
.
Na niektorých miestach sú lavičky alebo schody
úplne skryté pod hrubou vrstvou ľadu a snehu.
.
No nie je to radosť pohybovať sa v týchto miestach?
.
.
Na niektorých miestach potok je úplne skrytý pod hrubou vrstvou ľadu,
po ktorom sa prechádza z jednej strany na druhú, inde je čať pod ľadom
a časť voľne odkrytá.
.
.
.
Fúra menších i väčších vodopádov a vodopádikov, čiastočne prikrytých ľadom.
.
.
.
.
.
Dômyselná sústava kovových rebríkov a lavičiek dáva
človeku pocit bezpečnosti.
.
.
.
.
Pohľad na náprotivnú stranu pri zostupe - Boboty.
.
Obzretie sa späť hore na údolie Horných dier z Podžiaru.
Odtiaľto sa možno vybrať napravo vrchom cez horu ponad
roklinu Nových dier s krásnymi výhľadmi na dno rokliny a potom
pokračovať Novými dierami na Ostrvné, kde sa stretajú Dolné a Nové diery.
Ja som sa vybral dole popri potoku Dolnými dierami a dobre som spravil.
Ale o tom už bude pokračovanie v ďalšom článku.
*
.
