Kobyla ma sklamala

Od piešťanských nadsedemdesiatnikov som dostal pozvánku na hrad Devín. Nepotreboval som sa rozhodovať, hoci som v pláne mal kopec bližší a vyšší. No a v Bratislave som sa dozvedel, že okrem hradu by to mala byť aj Kobyla, tá Devínska.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (15)

Koľkokrát som našiel na nete, že niektorý klub turistov z Bratislavy robí Devínsku Kobylu a ďalej. Rád by som sa toho bol zúčastnil, ale začiatok túry bol furt pred príchodom vlaku od nás, takže to vždy padlo.
Pôvodne to chlapci naplánovali cez Kobylu do Devína a tam na hrad s neobvyklým začiatkom pri cintoríne v Slávičom údolí. Mapu Malých Karpát som nebral a na mape Bratislavy turistické trasy neboli označené. Kamarát síce mal aj mapu Malých Karpát, tam však zas, naopak, neboli označené ulice. A tak sa stalo, že z hlavnej stanice sme sa s jedným prestupom dostali na začiatok túry dobre, ale potom po prechode hory sme stratili turistickú značku a ani tí, torých sme sa tam spytovali, nám nevedeli poradiť. A tak sme teda zaimprovizovali (jeden nadsedemdesiatnik je bývalý Bratislavčan, tak sa zorientoval). Zišli sme trochu peši na zastávku ďalšieho autobusu MHD k reštaurácii Riviéra oproti Vodárenskému múzeu BVS a ním sme sa odviezli do Devína pod hrad - takže najprv hrad a až po ňom Kobyla. A keď sme z Kobyly schádzali do Devínskej Novej Vsi, natrafili sme na smerovku na Sandberg, odbočka len na pár minút, o ktorom som už tiež čo-to čítal aj tu na blogoch, takže bez váhania pribudol aj Sandberg.

Za mojich študentských čias pred takými 50 rokmi tieto miesta neboli objektom môjho záujmu, ako to vidno aj z trás, na ktoré som mal električenku (spomienky s električenkou sú v tomto článku). Mal som záujem skôr o konce Bratislavy na opačnej strane, tam bolo Tehelné pole, Pasienky (vtedy ešte zaburinené, kde sme na vojenskej príprave cvičili prískoky, neskoršie ich nahradilo Ovsište za Dunajom), Mladá garda, o túto tu stranu najviac po nedeľné mládežnícke popoludnia v PKO okrem jedného ročníka, keď som býval na Švédskych domkoch (spomienky na Švédske domky v tomto článku).
A prečo taký nadpis? Toľko vychvaľovaná Kobyla ma sklamala: v podstate žiadne výhľady, ani z vrchola (tam aspoň do neba), dokonca počas zostupu po opačnej strane ani do neba, len obyčajný chodník lesom hore na vrchol a dole z vrchola. Všetko zalesnené okolo chodníka, to nie je ono, aby človek nemal aspoň sem-tam v takom nádhernom počasí pekný výhľad do diaľky. Keby sme sa nesprávali ako turisti, ale brázdili to krížom-krážom, tak tie výhľady by aj boli. Ale západný svah Kobyly, kde by po opustení turistickej značky tie výhľady boli, je národnou prírodnou rezerváciou, takže tam sme tie turistické alebo enviromentálne (?) zásady tvrdo dodržiavali a východný svah Kobyly je len hora s vysokými stromami. To je však len môj dojem, každý si ho môže urobiť iný.