Tečie voda z Javora, jaj, jaj, jaj, mojej milej do dvora, jaj, jaj, jajaja, jaj,
ricom-picom, bol som pri tom, trávička zelená, ricom-picom, bol som pri tom, až povyše kolena.
Chlapci sa v nej kúpajú, jaj, jaj, jaj, na Aničku volajú, jaj, jaj, jajaja, jaj,
ricom-picom, bol som pri tom, trávička zelená, ricom-picom, bol som pri tom, až povyše kolena.
Poď ty, Anča, poď s nami, jaj, jaj, jaj, do stodoly do slamy, jaj, jaj, jajaja, jaj,
ricom-picom, bol som pri tom, trávička zelená, ricom-picom, bol som pri tom, až povyše kolena...
atď. - tu som ju kedysi, keď som ešte bol mladý, sedemdesiatročný, zavesil celú: http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=166799&sid=
To je len na pripomenutie krásna ľudová pesnička spojená s Javorom. Pesnička, ktorá nemohla chýbať na žiadnom spoločenskom podujatí, keď už bola dobrá nálada. Či to boli priadky, páračky, me-che-che BSP, svadba... Má jednu veľkú výhodu: keď sa spieva, nik už nehľadí na to, či niekto nespieva falošne, všetci už majú náladu a také drobnosti si nevšímajú. Mladší ju už asi sotva poznajú, tým naše ľudovky nevoňajú, ale tí skôr narodení, z tých ju pozná hádam každý aspoň trochu spoločenský...
Ale už k tej prechádzke v čase-nečase. Vlani som šiel dvadsiatku Budinskými lazmi, tentoraz som chcel pridať ďalších desať na tridsiatku, ktorá šla Divínskymi lazmi. Preto tridsiatku, lebo tá mala ísť cez Pílu (kedysi sa volala Píla pod Javorom) a tam prejsť za štreku a cestu a pokračovať na Strhár a cez Dolnú Bzovú späť do Podkriváňa. Hneď pri stanici Píla je tunel, ktorým kedysi chodil vlak. Od Podkriváňa aj na jednu stranu (na Kriváň a Zvolen), aj na druhú (na Pílu a Lučenec) kedysi štreka, keď ešte bola jednokoľajkou, viedla tunelmi, len tam okolo Podkriváňa vyšla z tunelov. Prvý tunel smerom na Zvolen bol tunel dlhý približne 325 m, druhý smerom na Lučenec približne 125 m. Keď túto trať zdvojkoľajňovali, tunel do Zvolena odstránili a v tom mieste urobili zásek pre dve koľaje. Tunel do Lučenca síce neodstránili, ale urobili jeho dvojkoľajnú obchádzku, čím pôvodný tunel sa stal zbytočným. Pri ceste vlakom vidno oba vchody do tunela, sú hneď vedľa štreky, čiastočne zakryté okolitými kríkmi. Ten dolný vchod od Lučenca vidno lepšie. A vždy, keď cestujem týmto smerom vlakom, láka ma vystúpiť v Píle a prejsť sa týmto tunelom peši. Cesta cez Pílu vedie popod píľanskú stanicu a pár metrov od štácie smerom na Podkriváň a Zvolen je ten, teraz už nepoužívaný, ale stále dobrý píľanský tunel. Tak som si vzal i čelovku a ručnú baterku, že si do toho tunela odskočím. Ale tridsiatku v tom nečase nešiel nik, hoci dvaja priatelia boli ochotní ísť ju kvôli mne so mnou. Napokon sme teda radšej šli tú dvadsiatku. No ten tunel som si prešiel aj tak: po skončení prechádzky okolo Podkriváňa a po konzumácii dobrého guláša, keď som čakal na vlak smerom na Zvolen, z opačnej strany prichádzal aj vlak smerom na Lučenec. Tak som naň nasadol a odviezol som sa o jednu zastávku poniže na Pílu. Stálo ma to dve hodiny neskoršieho príchodu domov, ale možno som ušetril celý deň, keď by som sa naň šiel pozrieť z domu. Svoju zvedavosť som "nakŕmil" píľanským tunelom. Pritom som čelovku a ručnú baterku ani nemusel vyťahovať z batoha. Hoci tunel je v zákrute a dlhý približne tých 125 m, je v ňom dostatok svetla z oboch strán.
Tunel je pozoruhodný aj tým, že v ňom nie sú žiadne bezpečnostné výčnelky, ako v iných tuneloch. Šíny aj podvaly sú už preč, takže sa nemusíte obávať, že vás v ňom môže zraziť vlak. Keby bol niekde pri väčšom meste, tak je vhodným útočiskom pre bezdomovcov, takto je nevyužitý. Keď som sa prvý raz vracal z tunela, stretol som majiteľa bývalého strážneho domčeka pri ňom. Trochu sme sa zarozprávali, pochádza z Kysúc a upozornil ma, že na druhom konci tunela, smerom od Zvolena, je nejaká skrýša. Zvedavosť mi nedala, tak som sa ta vrátil aj druhý raz nazrieť do tej skrýše o pozrieť jej obsah. A našiel som ju v múre a v nej skrinku - geocashing. S tým som sa stretol doteraz len raz, pred mnohými rokmi, keď som šiel do Žiliny na bicykli a tam medzi Vrútkami a Strečnom na brehu Váhu pod cestou pri pamätníku ďalší cyklista čosi hľadal. A aj to spokojný našiel. Keď som po nahliadnutí do obsahu skrinky vyšiel z tunela druhý raz, všimol som si chodník okolo domčeka hore do hory. Spýtal som sa majiteľa domčeka, či sa tade dostanem do dediny. Uistil ma, že hej, tak som sa ním zo zvedavosti aj vybral. Možno som len niekde neodbočil, možno som mal pokračovať ešte ďalej, ale prišiel som pod vežu, natrafil na roklinu, ktorou v čase rozpúšťania sa snehu alebo prudkých lejakov tečie potok vody. Teraz v nej nebolo ani kvapky, tak som sa dnom pustil dole smerom do dediny. Sem-tam som sa zaboril do bahna, pokrytého drobným naneseným pieskom, ale natrafil som len na ploty z drôteného pletiva po oboch stranách. Idem popri plotoch späť na stanicu a v jednej záhrade vidím majiteľa. Spýtam sa, či môžem prejsť jeho záhradou a dvorom dole na ulicu. Hej, môžem, ale v tom som sa zháčil, lebo v záhrade som zbadal aj voľne pobehujúceho statného vlčiaka. Ale vraj sa ho nemusím báť, zavolal ho k sebe, poslúchal na slovo. Odrígľoval som so bráničku a spustil sa dole do dediny. Aj tu sme potrkotali pár slov, pridala sa aj jeho manželka.Takto som sa dostal späť na píľanskú štáciu. Na pivo v dedine mi už neostal čas, vo Zvolene a v Bystrici, kde som prestupoval, nebolo dosť času sadnúť si na pivo, tak pivo bolo až na vrútockej štácii.
Krásny kraj horného Novohradu, ktorého obyvatelia sa cítia Podpoľančanmi, veď aj patria do okresu Detva, nie Lučenec, hoci predtým vždy patrili do Lučenca, okrem vojnového obdobia, keď patrili do okresu Lovinobaňa, lebo Lučenec bol zabraný Maďarmi. Podkriváň je hraničná obec bývalej Novohraskej stolice, ktorej časť (Nógrád) leží v Maďarsku a časť (Novohrad) na Slovensku. Susedná obec za kopcom, Kriváň, už patrí do bývalej Zvolenskej stolice.
Počasie bolo, aké bolo, to turisti neplánujú. Striedavo zamračené alebo aj popŕchalo, neprialo veľmi takejto akcii. Účasť na také pomienky dobrá, hoci o dosť menšia ako vlani, keď počasie prialo, organizácia podujatia výborná, akcia vydarená...
°
