Hoci som aj bradatý, aj plešatý, dal som prednosť Lučencu.
Na Drienok chodím dosť často, neraz i vo februári na Primátorský výstup.
Za Lučenec hovorilo, že som tam som bol ostatný raz pred 8 rokmi. A nedávno som vo vlaku zabudol čiapku s dvomi turčianskymi turistickými odznakmi: prvý - "Pochody Turčianskou záhradkou" a druhý "Výstup na Veľký Fatranský Kriváň". Na záver pochodu dostávali účastníci práve ten prvý z nich, takže už nie je stratený.
Nuž teda ten výstup na Lučenec.
Akcia mala 3 kategórie: pre peších turistov 10 alebo 16 km, pre cykloturistov 50 km. Ja od zlomeniny nohy už nebicyklujem, tak som si vybral tých 16 km. Trasa cyklistov viedla po okresných cestách, trasy pešiakov boli kombinované: časť po značkovaných turistických chodníkoch, časť po vlastnom značení. A hneď na začiatku spomeniem: časť pred záverom po vlastnom značení, veľmi prudké stúpanie lesom s prašivou zemou pod nohami, pokrytou listami, mi dala riadne zabrať. Nemať palice, šiel by som hore asi po štyroch. Ani si nepamätám, kedy som išiel ťažší úsek. Veď aj dvaja najsilnejší turisti mi boli pripravení ako najstaršiemu na 16 km pomôcť, ale nepotreboval som ich pomoc. Bolo v tom však viac sebazaprenia ako vlastnej telesnej sily. Aj touto cestou im ďakujem za ochotu pomôcť mi.
Krásne podujatie, nádherné letné slnečné počasie vydržalo až do konca, len po skončení, počas pochutnávania si na výbornom guláši, trocha spŕchlo. Počas výstupu pekné výhľady do Turčianskej záhradky, ale z vrchola žiaden výhľad. Špic Lučenca sa strácal medzi vysokými stromami. Tu by bola vhodná niektorá rozhľadňa z piatich turčianskych, ktoré sú popri cyklistických trasách. Z nich tam prakticky vidno len to, čo spod nich, náprotivnú stranu "oplotenia" Turčianskej záhradky: z tých spod Lúčanskej Malej Fatry náprotivnú Veľkú Fatru a časť Krivánskej Malej Fatry, z tých spod Veľkej Fatry Žiar, Lúčanskú Malú Fatru a časť Krivánskej Malej Fatry.
