Nemôžeš sa stýkať s rodinou, ak nebývate spolu, s kamarátmi... S nostalgiou spomínam na turistické akcie so záverečným posedením pri pive. Pivu doma samému chýba tá pravá atmosféra, ani zďaleka nechutí tak, ako s kamarátmi kdesi v krčmičke.
V jeseň som sa zbavil spoločníka, bicykla zn. favorit. Ráno som ho vyložil ku kontajneru, reku, ja už prakticky využívam len hromadnú dopravu a niekomu sa istotne ešte zíde. Na obed už tam nebol. Teraz to ľutujem, zišiel by sa na výlety po okolí. Teraz ani hromadnú dopravu nepoužívam.
Tak teda peši do prírody. Každodenne síce s kamarátom Gorom absolvujem na prechádzke niekoľko km, ale ťahá to aj na niekde ďalej sa prejsť. No a tak teda peši z Martina popri leteckom múzeu pri letisku Tomčany, ďalej na hrad Sklabina a späť inou trasou cez Starú Bôrovú - cez polia a poza dediny, snažiac sa vyhnúť stretnutiu s ľuďmi. Ale veľmi sa to vyhýbanie nedarilo. Mesto prázdne, ale ľudia chcú a potrebujú pohyb. Pohyb v rámci povolenia, teda v otvorenej prírode. Rodinky s deťmi, mladé dvojice, zrejme ešte nie rodinní príslušníci, skupinky kamarátov, cyklisti jednotlivo i v skupinách, bežci, dôchodcovia na prechádzke so psami...
Vyjdem za dom a som v horičke
Vyjdem z horičky a som na poli
Približujem sa k Tomčanom a hľadám, ako by som ich obišiel.
Prídem k potoku, nájdem ponad potok "preložený" strom, ktorý mi poslúži ako mostík
Tomčany som obišiel a blížim sa k leteckému múzeu
Letisko Tomčany
Cestou k hradu obchádzam obce Dražkovce a Sklabina
Hrad Sklabina
Cesta z hradu do Starej Bôrovej
V Starej Bôrovej
Záverečná časť späť do Martina cez kopce - lúky a polia a ponad dva potoky
Pekná vychádzka za zdravím, krížom-krážom cez lúky a polia, ponad potôčiky. Niektoré polia poorané ešte v jeseni, teraz len veľké tvrdé hrudy.
Krásna turčianska záhradka, obkolesená vencom hôr.
