Oba kopce - Suchý vrch i Rokoš - sú na tom istom hrebeni.
Na Suchý vrch bol hviezdicový výstup z piatich východísk, z jedného z nich som si to naplánoval aj ja. Začiatok by som síce kvôli dopravnému spojeniu prešvihol, takže by som musel vystupovať sám, ale na vrchole bol program, tak by som tam zastihol ešte fúru turistov.
V ten deň mali aj prievidzskí turisti akciu - Surdov a sedlo pod Rokošom. Keby mali napísané Rokoš, tak neváham a idem s nimi. Dovtedy som o Surdove nechyroval. Aj špekuloval som - reku, tých pár metrov zo sedla hore na Rokoš prejdem aj sám. Doma som si preštudoval obe trasy, i dopravné spoje oboch akcií - a do záznamníka som si poznačil Suchý vrch hore z Nitrianskeho Rudna a dole do Liešťan.
Prídem vlakom do Prievidze, tam sa pomaly schádzajú prievidzskí turisti, dám sa s nimi do reči, a nakoniec sa pridávam k nim a Suchý vrch nechávam Suchým vrchom. Na Rokoš som sa vybral aj vlani, mala to byť spoločná akcia troch nadsedemdesiatnikov. Dvaja Piešťanci hore vyšli bezo mňa, lebo ja som zazmätkoval: autobus som čakal na zastávke prímestských a on stál na zastávke diaľkových. Aj vybral som sa potom ďalším, ale to bolo už neskoro púšťať sa hore za nimi. Pustiť som sa hore aj pustil, ale pomerne rýchlo som sa aj vrátil späť.
Takže terajší Rokoš - začiatok túry Dolné Vestenice, koniec túry Diviacka Nová Ves:
Začiatok - Dolné Vestenice, vrchol - Rokoš, koniec - Diviacka Nová Ves
.
Takéto zacmúrené ráno bolo na stanici v Hornej Štubni
pri prestupovaní
.
To je pohľad z vlaku na zahmlenú remätskú dolinu
.
Dolné Vestenice
.
Pamätník SNP
.
Pochod dedinou
.
Pohľad ponad dedinu na druhú stranu doliny
.
Začínalo aj trochu slniečko, takže čosi z oblekov do batohov
.
Slniečko áno, ale len krátko
.
Ešte furt slniečko, ale postupne sa vytratilo
.
Bukovina - výška 777 m. n. m.
.
Tabuľka na kríži
.
Viditeľnosť do diaľky nie najlepšia
.
A už Surdov
.
Tam vzadu sa týči pamätník na Jankovom vŕšku
.
Sem-tam prekukne aj slniečko
.
Za slnečného počasia sú odtiaľto krásne výhľady doďaleka
.
Hoci trasa vedie horou, vie človeka nadchnúť svojou rozmanitosťou
.
Také pohupávanie po hrebeni - trocha výstup, trocha zostup
- a tak sa to opakuje
.
Na niektorých miestach pod nohami šuchotalo suché červené lístie bukov,
inde sa na mokrom lístí šmýkalo, najmä pri schádzaní
.
Pestrosť trasy a veľké balvany
.
Špic kopcaa, ktorý sme zdolali, sa ponoril do hmly
.
Oddych
.
Sedlo pod Rokošom.
Pôvodne som počítal, že na vrchol pôjdem sám -
veď na itinerári túry nebol uvedený.
Ale hore sme išli všetci
.
Konečne vrchol - Rokoš (1010)
.
Spoločná fotka z vrcholu
.
Spomienka pri pamätníku Štúrovi a Dubčekovi, rodákom z Uhrovca,
so zapálenými sviečkami.
Pamätník je umiestený trochu pod vrcholom
.
Cesta späť
.
Nad Diviackou Novou Vsou
.
Kaštieľ v Diviackej Novej Vsi z r. 1586.
Keď som popri ňom išiel, spomenul som si na vlaňajšok,
keď som sa z tejto dediny vybral hore na Rokoš za kamarátmi nadsedemdesiatnikmi,
ale potom som sa vrátil späť
.
.
