V Rimavskej Bani bol v kostole aspoň sprievodca, v Rimavskom Brezove žiadna živá duša počas celej prehliadky. Mohol som si ho celý zobrať so sebou.
Vyzeral čerstvo upravovaný, možno sa vetral po maľovaní. Samozrejme, v evanjelickom kraji ako inak, tiež evanjelický. Hore od Rimavskej Soboty takmer v každej, i malej dedine evanjelický krásne vyzdobený starý kostol. Dole od Soboty miesto kostolov evanjelickej a. v. cirkvi (luteránskych) sú kostoly reformovanej cirkvi (kalvínov).Keď cestujete dedinou po ceste alebo po železnici, veža brezovského kostola, ktorý leží medzi nimi, je dobre viditeľná, takže púta zrak cestujúceho (samozrejme, nie vodiča). Kostol sa nachádza v strede obce.
Podrobnejšie údaje o kostole sa môžete dozvedieť tu: http://apsida.sk/c/11581/rimavske-brezovo
Po prehliadke kostola v Rimavskom Brezove som pokračoval v ceste cez Tisovec, Brezno a Banskú Bystricu domov. Za Tisovcom krásne stúpanie až do sedla Zbojská, kde som sa zastavil, lebo už neraz ma lákala tamojšia rozhľadňa. V salaši som už bol, na druhej strane od cesty a štreky ešte nie.
Bol som už na nejednej rozhľadni, ale s tým, s čím som sa stretol tu... Návšteva rozhľadne je veľmi zaujímavá najmä pre rodiny s deťmi, pretože okrem rozhľadne je tu aj menšie prírodovedné a etnografické múzeum s mnohými exponátmi divých zvierat.
V okolí Rimavskej Soboty takmer v každej dedine či osade je kostol alebo kostolík, katolícke či protestantské, mnohé z nich s krásnymi nástennými maľbami a maľovanými drevenými kazetovými stropmi. Krásne maľované stropy sú napr. v kostoloch v Kraskove, Kyjaticiach, Babinci, Malých Teriakovciach...
V miestnej časti Rimavskej Soboty sa nachádza šiesty artikulárny kostolík. Päť artikulárnych kostolov (Kežmarok, Sv. Kríž, Hronsek, Leštiny a Istebné) sä veľmi známe, o tomto vie málokto, pričom má veľmi zaujímavú históriu: postavili si ho Klenovčana, keď im už nestačil, postavili si nový, väčší a tento predali Seľčanom. Keď už Selčanom nestačil, postavili si nový, väčší a tento predali Dúžavanom, kde stojí doteraz. Je drevený ako všetky artikulárne, ale podobne ako kežmarský je zvonka omietnutý, ale len hlinou, tak ako to v týchto končinách bývalo zvykom.
