O Lačnovskej tiesňave som už niečo zachytil aj predtým, ale to bolo tak všetko. Zvedavosť človeku nedá a keď je príležitosť uhasiť ju, tak sa ju snaží aj využiť. Hľadám niečo vhodné na sobotu a tu natrafíim na akciu prešovských turistov. Akciu, ktorej začiatok napriek takej vzdialenosti stihnem aj hromadnou dopravou, lebo mnohých akcií východniarov by som sa rád zúčastnil, ale nemám sa ta ako tak zavčasu dostať.
Zaveziem sa teda vlakom s prestupom v Kysaku zo srdca Turca do srdca Šariša a odtiaľ už s Prešovčanmi sa vrátim autobusom na západný okraj Šariša, pod pohorie Branisko. Tieto priestory sú pre mňa už "ďalekým Východom Slovenska". Prírodu "ďalekého Východu" síce obdivujem dosť často, ale len z vlaku alebo autobusu, keď sa ta niekde vyberiem za históriou alebo kultúrou.
Tak teda s malou príjemnou partiou prešovských turistov s prevahou žien. Z autobusu vystupujeme na začiatku obce Lipovce, navštívime pozostatky málo známeho Lipovského hradu, Lačnovský kaňon, malú jaskyňu Komín v Červenej skale, veľkú skalnú bránu v skalnej veži Vrátnica... a pretože je tam neďaleko aj prameň šťavice (minerálnej vody) Salvator, napijem sa z voľného prameňa mimo areálu plničky a naplním si ňou aj fľašu.
Z málo známeho Lipovského hradu na vrchole Zámčisko vo výške 618 m sa zachovali len skromné pozostatky, týčiace sa nad Lačnovskou tiesňavou. Z dediny sa síce spočiatku ide po červenej značke, ale len malý kúsok. Na okraji lesa je malé parkovisko. Potom nasleduje dosť prudké stúpanie lesom bez značenia. Keby som nešiel so skupinou turistov, ktorí tieto zákutia poznajú, tak nenavštívim ani pozostatky hradu, ani malú jaskyňu, ani veľkú skalnú bránu. Sám by som šiel len Lačnovskou tiesňavou z Lipoviec do Lačnova na druhej strane a späť do Lipoviec by som sa pravdepodobne vracal len po hradskej medzi horami. Lačnovskou tiesňavou preteká Lačnovský bpotok, ktorý vyhĺbil kaňonovitú roklinu, dlhú 2 km, kde sa v koryte potoka vytvorila sústava vodopádov nazvaná Prahy. Lačnovskú tiesňavu nazývajú aj malý Slovenský raj. Žiaľ, v terajšom období sucha horná časť potoka bola bez vody, v dolnej tej vody tiež bolo dosť málo. Ale napriek tomu tiesňava krásna.
Samotný Lipovský hrad, podobne ako i ďalšie navštívené miesta, sú súčasťou prírodnej rezervácie Kamenná Baba. Vznikol v 13. stor., o jeho zániku nie sú informácie. Hrad bol strážnym, popod viedla dôležitá cesta z Prešova do Levoče. S Lipovským hradom a názvom Kamenná Baba sa spája legenda o pánovi hradu, jeho druhej manželke, krásnej, ale bezcitnej macoche a jeho malom synovi.
Vrátnica je skalná veža a v nej skalná brána, vysoká asi 40 m. Vedie k nej značený chodník, odbočka z Lačnovskej tiesňavy. Od nej sa dá vystúpiť k jaskyni neďalekej Komín, ktorá je v najvyššom kopci tejto časti Braniska, Červenej skale (875). Od Vrátnice ku Červenej skale nevedie žiaden značkovaný chodník.
V Prešove ráno pri ceste ta polhodinku čakania na autobus využijem na návštevu staničnej samoobslužnej knižnice (podobná je napr. aj v Kysaku) na vypožičanie si knižky pre krátenie čakania na dopravný spoj, prípadne i na cestu. Jednu som doniesol a druhú som si odniesol, pri najbližšej príležitosti ju vrátim. Počítal som s tým, že sa poprechádzam aj po najbližších dedinách (Lačnov, Lipovce, Šindliar, Salvator a Fričovce), lebo som nepočítal s takým skorým skončením akcie. Z autobusu sme vystúpili o deviatej a na spiatočný sme čakali už o pol druhej. Ďalší išiel až o pol šiestej. Takto som bol vo Vrútkach o siedmej, ďalším by som bol až pred polnocou bez možnosti spojenia do Martina. Pri ceste späť hodinku čakania na vlak v Prešove som využil na pravidelné posedenie pri pive na záver každej turistickej akcie.
Počasie výborné na turistiku, nie také vhodné na fotenie v ožiarenom lese. Napriek krásnemu slnečnému počasiu a sobotnému voľnu takmer divoká príroda bez obdivovateľov. Počas celej akcie sme videli len šesť živých duší, z toho jedna štvorčlenná rodina s malými deťmi.




























































































.