Na Kysuciach sú tri Vrchrieky (a možno aj viac): dve osady - jedna je časťou obce Dlhá nad Kysuciu a druhá časťou obce Vysoká nad Kysucou a tou treťou Vchriekou je vrch na rozhraní obcí Nesluše, Ochodnice a Zákopčia.
Toho roku som po Drotárii pochodil tieto trasy: Z Dlhého Poľa z časti Nad Riekou som išiel krížom na druhú stranu do Turzovky a ďalej do Vysokej nad Kysucou, ale z časti Nad Riekou aj cez dedinu a Veľké Rovné do Kolárovíc a z ďalšej časti Pod Prípory dole do Svederníka. Z Veľkého Rovného z časti Ivor som šiel dole do Kotešovej. A mal so v pláne ešte jednu krížnu cestu: z Dlhého Poľa časť Nad Riekou (alebo aspoň z Veľkého Rovného časť Ivor) cez osady Semeteš a Vrchrieku do Vysokej nad Kysucou. A to bola tá vrchrieka, ktorú sm nestihol navštíviť.
A tak hoci na kopci Vrchrieka, ktorý som nemal naplánovaný, som bol, v osade Vrchrieka, ktorú som naplánovanú mal, tak v tej som nebol a ostáva mi to ako rest na budúci rok.
Keď som hľadal program na minulú sobotu, našiel som aj akciu istého žilinského klubu potulik po kysuckých kopaniciach a na kopec Vrchrieka. V sobotu ráno som sa teda ocitol v Žiline na autobuovom nástupišti s pár žilinskými turistami: autobus do Kysuckého Nového Mesta a odtiaľ ďalší do Nesluše. Na stanici v Kysuckom Novom Meste nastúpila ďalšia malá skupinka turistov s deťmi, na nasledujúcich zastávkach pribúdali ďalší. Keď sme vystúpili na konečnej, bolo nás už dokopy dosť. Ale potom sa to rozdelilo: žilinskí turisti rozprestreli mapu a začali špekulovať, kade ďalej. Domáci, kysuckí, nepotrebovali ani mapu, vybrali sa priamo hore mimo značených turistických chodníkov. Tak som sa pridal k domácim, o ktorých vysvitlo, že sú to učitelia a žiaci tamojšej základnej školy Suľkov - dve učiteľky, jeden učiteľ a jedna mamička. Rád tak chodím s domácimi turistami, ktorí nepotrebujú žiadnu mapu a pritom poznajú aj rôzne skratky. Neraz sa mi to už oplatilo takto sa prikmotriť k druhým. No a s touto veselou partiou som sa dostal na tú Vrchrieku. Hore sme išli spočiatku za hmly blatistými lesnými cestami po nočnom daždi mimo značených chodníkov, dole už značenými chodníkmi - a vtedy som to ocenil. Lesnými cestami to bolo menej namáhavé, neboli tam také strmé úseky mokrým lístím. Dole sa tam značenými chodníkmi dosť ťažko išlo, strmé šmykľavé svahy, nieto ešte hore. Spočiatku hmla, ale približne v polovici stúpania sa ukázalo aj slniečko, ktoré potom síce dosť svietilo, ale skúpo hrialo, no predsa len ako-tak hrialo po celý zvyšok akcie.
Malá skupinka na žilinskej kysuckonovomestskej aut. stanici -
taká rodinná partia
.
Nástup na túru z konečnej autobusu v Nesluši
.
.
.
Kysuckonovomestská skupinka mladých turistov
.
.
.
Prvý oddych s občerstvením a ide sa ďalej a vyššie
.
Pomedzi vysoké smreky nesmelo začína presvitať slniečko
.
.
.
Cesta plná blata - cvičenie rovnováhy na poriadnych kmeňoch ako na kladine
.
Trochu vyššie sa slniečko ukazuje v plnej paráde
.
.
.
V doline zanechávame za sebou hustú hmlu
.
.
.
.
.
.
Na prvej čistinke
.
Chalúpka pod horou ako z rozprávky
.
Autá na ďalšej čistinke s bratislavskými ŠPZ
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Krásna jesenná kysucká príroda
.
.
Rozhľadňa na Marťákovom kopci (854) v katastri Zákopčia.
Pôvodne tu mala byť aj meteorologická stanica s ďalekohľadom.
Z rozhľadne je krásny výhľad na všetky strany:
na blízke kysucké kopanice, ale aj na vzdialené Západné Tatry.
Na Kysuciach je niekoľko podobných rozhľadní:
nad Turzovkou-Turkovom na vrchu Kamenitý,
nad Starou Bystricou na vrchu Bobovec
-
.
.
Vnútorná výzdoba rozhľadne
.
Výhľad z rozhľadne cez okno za výstupu
.
Jesenné kysucké kopanice - krásne farby jesene
a roztrúsené domčeky
.
.
.
.
.
.
.
Výhľady z rozhľadne na rôzne svetové strany
.
.
.
Trio učiteľov sa tiež aktívne zúčastnilo hier
.
.
.
.
.
.
Deti sa vyšantili pri rôznych detských radovánkach,
ktorých sa zúčastnili i učitelia
.
.
.
Na samote pod horou
.
.
.
Podobných súsoší, ako táto na Vrchrieke nad Petránkami,
je v okolí roztrúsených niekoľko
.
.
Tam ďaleko vzadu vidno trčať zasnežené končiare
Západných Tatier
.
.
.
.
Deti boli zvedavé aj na rumpálovú studňu v osade Mičekovci
pri zostupe späť do Nesluše
.
.
Farby jesene
.
Drevenica na hornom konci Nesluše
.
Nevyužitá zrušená základná škola na hornom konci Nesluše
by sa zišla niektorej satelitnej obci pri Bratislave.
V obci boli dve základné školy, druhá funguje
.
Takže tak: Bol som na Kysuciach na Vrchrieke, ale nebola to tá Vrchrieka,
ktorú som v tomto roku chcel navštíviť.
Bol som tam na nej s učiteľmi a žiakmi kysuckonovomestskej základnej školy Šulkov
a bol som milo prekvapený peknými vzťahmi učiteľ - žiak a žiak - učiteľ.
Vidno, že týmto učiteľom je učiteľstvo nielen zamestnaním, ale aj povvolaním
.
