Toho roku som sa bol prejsť v Slovenskom raji už trikrát, vždy sám, tak štvrtý raz ta pôjdem s kamarátom do rokliny Malý Kyseľ.
V Slovenskom raji sa platí aj vstupné. Pri vstupe z Podleska alebo z Píly, kade sa tých návštevníkov premelie omnoho viac, sa vstupné vyberá okrem pracovných dní mimo sezóny. O tom som sa presvedčil vlani pri návšteve Prielomu Hornádu a rokliny Suchá Belá. Z druhej strany, od Čingova, sa vstupné vyberá, ale až neskoršie. Keď som ta šiel minule, pokladník v pokladni ešte okolo 9. hod. nebol. Od Tomášoviec alebo Letanoviec som pokladňu vôbec nevidel, tam sa asi kvôli malému počtu návštevníkov vôbec nevyplatí. Zaujímavé, že vstupenky sa od seba podstatne líšia: na tej smižianskej (Čingov - 23.aug.2013) je aj text: "Prosíme, ponechajte si túto kartu počas Vášho pobytu! Zaplatením príspevku je návštevník Slovenského raja poistený proti úrazu v poisťovni Union". Na hrabušickej (Podlesok a Píla - 10.07.2013) tento text chýba, hoci vlani tam bol. Takže neviem: je v tom aj poistné, či nie?
Teraz sme s Jankom išli neskorším autobusom, takže od Čingova tam pokladník už bol. Predsa sa len ide spokojnejšie, keď človek je poistený )ak je aj poistený, ako to na vstupenke stojí vytlačené). Keď som si chcel v poisťovni uzavrieť celoročnú poistku, odmietli ma, že vraj takých starých už do hôr nepoisťujú:-)
Cestou hore tiesňavou sme stretli zopár turistov, ktorí išli v protismere, zhora nadol. Upozornil som ich, že v tiesňavách Slovenského raja sa chodí kvôli bezpečnosti a plynulosti len zdola nahor (rebríky, mostíky, stupačky - úzky profil). Na konci tiesňavy nad Suchou Belou je síce značka STOP aj s upozorňujúcim textom, ale je skrytá v značnej výške v korune stromu vedľa chodníka, takže turisti si ju nevšimnú a nie všetci túto zásadu poznajú.
To dlhé obdobie tropických horúčav bez dažďa sa prejavilo aj na množstve vody v potoku. Na niektorých miestach turistický chodník vedie po dne riečiska, inde je trochu vyvýšený a vedie po vodorovnom alebo mierne sklonenom drevenom rebríku v malej výške. Na niektorých miestach sú použité strmé kovové rebríky a stúpačky, doplnené reťazami. Vody v potoku málo, aj vodopády chudobné na vodu, ako v súčasnosti všetky v Slovenskom raji, na mnohých miestach sa potok stráca pod nánosom skál, aby sa tochu ďalej objavil znova.
Končiare Vysokých Tatier sa utápali v rannej hmle
.
Dve vstupenky do Slovenského raja
- zľava hrabušická z Píly (zhodná je aj z Podleska),
sprava smižanská z Čingova.
Podľa druhej je turista aj poistený pre prípad úrazu, podľa prvej nie
.
Janko s turistkou z Prahy, ktorá sa vybrala celým prielomom Hornádu
.
Hornád z prvého mostíka
.
Pohľad hore na Tomášovský výhľad z druhej strany Hornádu
.
.
Ústie Bieleho potoka z mostíka -
pohľady hore i dole od mostíka
.
Najmladšia členka rodiny,
ktoá sa vybrala s o niečo starším bratom a rodičmi
.
.
Vždy usmiaty a veselý Janko
.
Pohľad na protiľahlé končiare z výhľadu
.
Zadumaný Janko
.
Nad výhľadom hore dolinou
.
Pohľad na malú časť Spiša z čistinky
.
.
Kláštorská lúka na Kláštorisku
,
Zakonzervované pozostatky kláštora na Kláštorisku
.
Pohľad od chaty na príchod na Kláštorisko
(Kláštorisko je križovatka viacerých turistických chodníkov)
.
A to je už začiatok Kyseľa, malého V-čka, malej časti Kyses,
ktorá je sprístupnená po niekdajšom veľkom požiari rokliny Kyseľ.
Nachádzajú sa tu dva vodopády
.
Pri prvej návšteve Slovenského raja podobné úseky
(kovové či drevené rebríky, mostíky, kovové stúpačky s reťazami)
dajú nováčikovi psychcky zabrať, pri ďalších návštevách
je to všetko už len rutina, sila zvyku, nič neobyčajné
.
Janko s fotoaparátom vždy v pohotovosti čaká na svoju "korisť"
.
.
.
Súpačky vysoko nad priepasťou
.
Krásne úseky so stúpačkami a reťazami
- reťaze však nie sú vo vhodnej výške pre malé deti
.
Zanietený fotografista
.
.
Prechod mostíkom z jednej strany potoka na druhú
.
.
To všetko bolo ešte pri zostupe do V-čka Kyseľa
.
Pamätník mladej 20-ročnej dievčine Zdenke pri dolnom hrote V-čka?
zanietenej turistke, obeti rokliny Kyseľ
.
.
Výstup hore po druhej strane V-čka Malý Kyseľ
.
.
.
.
Divoká príroda rokliny
.
.
Človek sa tu stráca v tej divočine
.
.
Manželia pri konci druhého ramena V-čka
.
Spoločná "pohľadnica" s Jankom,
ktorú nám ochotne urobil manžel
.
Ide sa ďalej a vyššie - do Mslého Kyseľa
.
.
.
Strmé vodopády a rebríky pri nich sa striedajú...
.
...s dlhými oddychovými úsekmi bez prudkého stúpania
.
.
.
.
.
Úzučká roklina medzi strmými zrázmi po oboch bokoch
.
.
Sem-tam sa pri rebríkoch ukážu aj malé jaskyňky
.
.
.
Chodník priamo riečiskom potoka -
na niektorých miestach sa voda stráca pod kameňmi,
aby sa po pár desiatkach metrov znova vynorila na povrch
.
.
.
.
.
Tabuľky upozorňujú, že sa nachádzate v piatom stupni ochrany prírody,
kde hrozí nebezpečenstvo padania stromov a pohybujete sa tu na vlastné riziko
.
.
.
Krásna divoká príroda rokliny
.
To je už pohľad na Hrabušice za zostupu na Podlesok
.
A to je pohľad na neďaleký kaštieľ pred Spišským Štiavnikom
.
Stretnutie s Pražáčkou na zastávke autobusu
.
A tu je v mojom pive utopená osa.
Nie som škodoradostný, ale toto som jej za jej pahltnosť doprial.
Možno ochrancovia prírody budú namietať, ale sama si je na vine,
ja som ju nepozýval ani tam neposlal:-)
.
Po skončení vychádzky sme si posedeli pri prvom pive v Podlesku
a druhom v Spišskej Novej Vsi pri čakaniach na dopravné spoje.
Z domu som odchádzal o pol siedmej ráno, domov som sa vrátil o pol ôsmej podvečer.
Pekný deň, strávený s Jankom, turistickým nadšencom z východu.
Vďaka, Janko!
.
