Tak teda Strážov, ktorý má, podobne ako napr. Choč, viac vrcholov, z nich jeden hlavný. Z autobusu sme vystúpili na konečnej, ale darmo sme tam hľadali turistické orientačné smerovníky. Tie sú v centre dediny, takže sme sa museli vybrať len tak, naslepo. Niekto by za týchto podmienok išiel rovno na kopec, ktorý sa týči hneď priamo nad dedinou. My sme to zobrali obchvatom odboku a po čase sme natrafili aj na červenú značku transeurópskej turistickej magistrály, po ktorej sme vyšli až hore na kopec. Pomerne krátke, ale prudké stúpanie lesom dalo zabrať, ale chodník bol fajn mäkký.
Po vstupe do lesa jediná výhliadka okrem vrcholovej bola asi v polovici stúpania. Krásne výhľady, ale len na jednu stranu. Aj z vrcholu je výhľad len na jednu stranu, nie kruhový. Druhá strana je zalesnená.
Keď sme oddychovali na vrchole, vystúpili z hory ďalší dvaja turisti, tiež dôchodcovia zo Žiliny. Aký je len ten svet len malý: jeden z nich hneď, že nedávno sme boli spolu na Baranci v Roháčoch. A zistili sme, že sme boli spolu na viacerých turistických akciách, hromadných i menej hromadných. Chlapci zo Žiliny majú naplánovaný na sobotu každoročný výstup na krásny nízkotatranský bralnatý vrchol Slemä, ja mám v sobotu Bralovú skalu medzi Skleným a Ráztočnom, taký malý kopček, kde bude stretnutie turistov-vyslúžilcov (veteránov). Preto je zvolený kopec s takým malým prevýšením neďaleko Rematy. Veď čo už my, dôchodcovia...
* a to, čo s obľu

Konečná zastávka autobusu - vystupovať a ďalej po vlastných
.

Toto sa týči hneď nad Zliechovom, ani nie tak ďaleko ako skôr vysoko
.

Krásne upravená drevenička na kraji dediny
.

Len čo sme vyšli z dediny, ocitli sme sa na paši,
plnej takýchto západokarpatských spišských jesienok
.

To bralo vpredu ani nie je tak vysoko,
ale hlavný vrchol je kdesi inde
.

Spätný pohľad na časť Zliechova z pastvy plnej jesienok
.

Išli sme na to obchvatom, nebrali sme to priamym útokom
.

.

Chlapci sú už ďaleko vpredu, ale dobehol som ich aj tak
.

Posledný pohľad na časť Zliechova z pastvy pred vstupom do hory
.

Oddych za pochodu
.

Tam dole je maličké zliechovské pliesko
pre lesnú zver
.

Prvé väčšie bralo pri chodníku
.

.

.

.

.

.

.

.

To je už na na prvej rozhľadni asi polovici výstupu
- pekné výhľady na jednu stranu
.

Na lúke pod Strážovom, asi štvť hodiny pod vrcholom,
plno týchto krásnych žltých kvietkov
.

.

Prvé pohľady z vrchola Strážova patrili východziemu miestu - Zliechovu
.

.

.

.

.

.

.

Už sa nepamätám, čo to mohlo byť, na čo ukazuje kamarát ukazovákom
.

Jeden z najtypickejších a najkrajších slovenských vrcholov,
ktorý si nemožno s ničm zameniť - malofatranský Kľak -
v diaľke len tak, v siluete.
Ten jeho typický nos, či sa naň pozeráte
napr. z malofatranskej Hornej lúky nad Bystričkou
alebo zo Strážova nad Zliechovom, je nezameniteľný
.

.

.

.

.

.

Krásne výhľady zo Strážova
.

.

Občerstvenie na vrchole dobre padne
.

Vľavo dvaja Piešťanci, vpravo dvaja Žilinčani,
ktorí nás neočakávane "prepadli" na vrchole.
Vyšli si sem tiež len na prechádzku z opačnej strany
- z Čičmian a do Čičmian sa aj vracali
.

Žiť sa chce aj na holej skale
.

Pohľad späť skraja hory
.

Mravčie veľkomesto tesne za jarkom pri ceste
.

Dvaja Piešťanci a dvaja Žilinčani v družnej debate
.

Pri tabuli pred vstupom do Čičmian
.

Hoci na to, že v obchodoch slovenské výrobky nieto,
že slovenské fabriky nie sú slovenské, sme si už zvykli,
na to, že ani na tabuliach pri ceste (tej spodnej)
sa na Slovensku slovenčiny nedočkáte, to je už zvláštne.
Takéto tabule vo mne len umocňujú dávny pocit,
že doma, na Slovensku, sme už pomaly len cudzincami
.

Aj od Čičmian v diaľke typický nos Kľaku
.

Kozy na kraji Čičmian na kope hnoja
.

Hneď skraja dediny takto pomaľovaný obyčajný barák
.

.

.

.

.

.

.

Zopár záberov pomaľovaných čičmianskych chalúpok
.

Aj veža kostola je pomaľovaná podobným ornamentom
v slnku sa zďaleka lesnúcou zlatou farbou.
Ja som toho roku v Čičmaoch bol už tretí raz
.

Našu prechádzku sme zakončili v čičmianskej krčme pri pive,
hoci Jánošík s kamarátmi na tom obraze nad nami
sa veselia pri víne. A je ho tam v tých sudoch dosť.
Na krčme nápis "Čičmanská krčma",
hoci správne by malo byť "Čičmianska krčma".
Ale možno je to čičmianskym nárečím, ktoré nepoznám.
Z nárečí poznám poriadne len rodné málinské, detvianske
a to, ktoré s takou obľubou používa slovo "krepáň".
Nárečia sa však maličkosťami líšia aj dedina od dediny
.

Na náprotivnej stene krčmy táto nástenná maľba
.

Prvý raz som si všimol miesto "Slovenská pošta"
tabuľu "Partner pošta".
Slovenská pošta šetrí na zlatý padák svojej generálnej riaditeľke
*
Ja som sa dostal domov načas, ale chapcom sa pokazil v Ladcoch vlak,
ktorým išli zo Žiliny do Piešťan, tak sa dostali domov s božou pomocou dosť neskoro
.