Severné Podpoľanie - Z Poník do Čerína - Ján Urda

Písmo: A^- | A⁺

Ďalšia časť prechádzky obcami regiónu Severné Podpoľanie. Tieto obce sa nachádzajú len pár km od Banskej Bystrice a od Hrona. Majú bohatú minulosť, dobývali a spracúvali sa tu rudy.

O niektorých z nich sa v propagačnom turistickom materiáli môžete dočítať toto:

Poniky: Obec zasadená do prekrásneho prírodného prostredia, písomne doložená v r. 1282. Vďaka rudným baniam sa od konca 14. stor. vyvíjala ako mestečko. Rímskokatolícky kostol z r. 1310, s krásnou vnútornou výzdobou.

Dúbravica: Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 1400. Sakrálna dominanta - rímskokatolícky kostol z 15. stor. so vzácnou výzdobou interiéru. Zachovalé zrúcaniny kaštieľa zo 16. stor.

Čerín: Obe časti obce (Čerín i Čačín) sa prvý raz písomne spomínajú v r. 1300. Dominantou je národná kultúrna pamiatka - gotický kostol zo 14. stor. s jedinečnými stredovekými nástennými maľbami zo 14. a 15. stor. Stĺpiková drevená zvonica zo 17. stor. V časti Čačín murovaná zvonica z 19. stor.

Rázovitý kraj Podpoľania so svojimi zvykmi, krásnym vrchárskym folklórom (rozkazovačky...), nádhernými krojmi. Kto by dnes povedal, že Poniky boli kedysi takým mestečkom.

*

Starší si istotne pamätáte na Turčína Poničana od Sama Chalupku. My sme ho vedeli takmer celého naspamäť, podobne ako Marínu, Detvana, Mor ho! alebo hoc aj mnohé časti z Hájnikovej ženy alebo Krvavých sonetov..

Tým mladším niečo z Turčína Poničana, zveršovanej rodinnej tragédie z obdobia tureckých vojen:

Jajže, bože, strach veliký: padli Turci na Poniky;
padli, padli o polnoci: Jajže, bože, niet pomoci.

Ľudia boží, utekajte, zajať Turkom sa nedajte:
a čo mladô — zutekalo, a čo starô — nevládalo. —

Skočil Turčín bystrým skokom do jelšiny nad potokom;
našiel on tam starú ženu, medzi krovím učupenú...

...zajal mladý Turek starenku z Poník a vzal ju do Turecka...

A keď blížili sa k mestu, Turkyňa im zašla cestu:
a Turkyňa ako ruža, pekne víta svojho muža:

„Vitaj, mužu, vitajže mi, z tej uhorskej krásnej zemi!
Či sa dobre vám vodilo? Či vám šťastie poslúžilo?“ —

„Dobre, dobre sme chodili: Maďarov sme si podbili,
a Slováci sa nedali, preto sme ich zrabovali.

A čože je tu nového? Povedz, žienko, dač dobrého.“
„Dobrá, dobrá tu novinka: požehnal ti pánboh synka.“

„A ja vediem otrokyňu, nášmu synku varovkyňu.
Keď ho bude kolísavať, pekne bude mu spievavať.

Slovenka to, tam od Hrona; veľmi pekne spieva ona:
bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete.“ —

Turčín sedí, kávu pije a Turkyňa zlatom šije:
a starká si spieva tíše a Turčiatko im kolíše.

„Hajaj, búvaj, krásno dieťa! Donesiem ti z hája kvieťa;
donesiem ti z ruže púčok, veď si ty môj milý vnúčok.“

Dopočul to Turčín mladý, hneď so starkou stal do vady:
„Ako ty smieš to spievati? Či si mu ty stará mati?“ —

„Raz Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali;
syna môjho v treťom roku, mal on hviezdu, znak na boku.“

A Turčín a jeho žena hodili sa na kolená:

„Odpusť, mati, svojmu synu prevelikú jeho vinu.

Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu panovať,

chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na zamate.“

„Udeľ vám Boh, deti moje, sväté požehnanie svoje,

ale túžba moja letí len ta, kde kríž z veže svieti.

Ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona:

tam kvitol kvet mojej mladi, inde sa mne žiť nesladí...

Pekná výchova k vlastenectvu, k láske k domovine.

Kto sa chce oboznámiť s históriou Poník, je to tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Poniky

Konečná autobusu v Ponickej Lehôtke, vystupovať a vracať sa späť

Čosi z vyvýšeniny uprostred Ponickej Lehôtky. Pohľad hore na horný koniec

Čosi z vyvýšeniny uprostred Ponickej Lehôtky. Pohľad dole na dolný koniec

Huby v dedine rastú priamo na plote

To je už ponický rímskokatolícky kostol z roku 1310, prestavaný v 18. a 19. storočí. V kostole sú gotické fresky, maľby a zaujímavé architektonické prvky.

Pamätník rumunským vojakom, začleneným do zväzkov Červenej armády, ktorí oslobodili Poniky

Pekne upravený starý ponický dom

Opustený starý ponický dom

Aj na Poniky zavítala jar

Pohľad na Nízke Tatry od rímskokatolíckeho kostola

Rímskokatolícky kostol z r. 1310

Vnútorná výzdoba kostola - fotka z vyblednutého plagátika vo vitrínke pri kostole

Nad vchodom do kostola banícky symbol

Z vonkajšej strany pri vchode do kostola

Slnečné hodiny na múre kostola

Drevená zvonička pri kostole

Stará škola pri kostole

Kostol ohradený vysokým pevným múrom proti Turkom

Evanjelický kostol na náprotivnom vŕšku - foto od katolíckeho kostola.

Krásny ponický dom

To je už v pamätnej izbe ponického rodáka Štefana Žáryho, slovenského básnika, prozaika a esejiistua, prekladateľ a novinár

Ján Kollár, Ján Smrek a Štefan Žáry

V dome, kde je pamätná izba Š. Žáryho, je aj obecná etnografická expozícia života obyvateľov Poník

Koľko nádhery je sústredenej v týchto priestoroch. Dokumenty života, umeleckého cítenia, zdatnosti, vkusu obyčajných pracovitých ľudí spod Poľanyy

Táto krása je ešte z pamätnej izby Štefana Žáryho

Táto nádhera je z chodby obecného úradu v Ponikách

Evanjelický kostol z roku 1784 s tolerančnou vežou z roku 1868. V čase výstavby kostola evanjelické kostoly nesmeli mať vežu a zvony, preto veža je z novšieho obdobia. Hoci od čias reformácie Poniky, podobne ako aj mnohé ďalšie obce Podpoľania (Očová, Hrochoť, Môlča...) boli evanjelické, evanjelici nemohli mať svoje kostoly, zato tam katolícke kostoly boli:-)

Pohľad od evanjelického kostola na katolícky kostol s ohradením na druhej strane

Krásne ponické domčeky

No nie je to nádhera?

V jednej záhrade na kraji obce stojí toto dielo

Pamätník 31 obetiam, ktorých zavraždili fašisti, sa nachádza pri ceste medzi Ponikmi a Ponickou Hutou

Pod horou medzi Ponikmi a Ponickou Hutou

Krásne pohľady

Nízke Tatry

Ponická Huta sa tiahne hore dolinou. Kedysi tu bola vysoká pec (hámor) na tavenie vyťaženej železnej rudy

Hoci Ponická Huta je len miestna časť obce Poniky, tabuľa ju označuje ako samostatnú obec

Jar aj tu prichádza

Stará opustená drevenica

Rímskokatolícky kostolík v Ponickej Hute

Ponickohutianske domčeky

Bralo na konci Ponickej Huty

Pekne netradične upravovaný starý dom

Na dolnom konci Ponickej Huty osada s pár domčekmi

Osada sa rozprestiera po oboch stranách potoka Zolná

Chlapi na priedomí sa vyhrievajú na teplom slniečku. Prehodili sme pár slov, podebatovali, ponúkli ma aj vínom, ale víno nie je moje, až na koni túry jedno-dva pivá na nahradenie stratených kalórií, ak naň zvýši čas

Opúšťam osadu a vydávam sa cez polia do ďalšej obce - Dúbravica

Pohľad späť na Ponickú Hutu skrytú v doline a na kopce nad ňou

Barančeky na lieske

Ďalší pohľad späť na okolie Ponickej Huty

Ďalšia obec cestou

Dúbravická zvonička z 19. stor.

Dúbravický kostol z 15. stor.so vzácnou výzdobou interiéru

Rozvaliny dúbravického kaštieľa zo 16. stor.

Spiatočný ppohľad na Dúbravicu

Pohľad späť nad Poniky

Myslel som, že je to akési sanatótium, ale od oprotiidúceho chalana som sa dozvedel, že je to vojenský sklad. Tu je aj odbočka na Oravice, ta som šiel až ďalší deň a potom aj ďalej