*
Do Čadce vlakom, odtiaľ autobusom na Vyšný Koniec Turzovky. Šofér mi pri nástupe hovoril, že treba ísť z druhej strany, z Korne, ale do Korne bolo zlé spojenie. Je síce pravda, že odtiaľ je to pdstatne ľahšie, ale ľahké trasy sú pre mladých. My, starší a starí, sme zvyknutí aj na tvrdšie podmienky. Počasie nádherné, až príliš horúce.
Tak teda hora Žifčáková. Údajne sa tu pri príležitosti 100. výročia zjavenia vo francúzskych Lurdách zjavila 1. júna 1958 Panna Mária aj tunajšiemu lesníkovi Matúšovi Lašutovi a potom aj ďalším jeho nasledovníkom. Chronológia týchto zjavení je tu: http://www.zivcakova.sk/5zjavenia%20panny%20marie/5a.htm. Hoci púte veriacich sa sem konajú desaťročia a Matúš Lašut je už na pravde božej, RKC k zjaveniu doteraz nezaujala definitívne stanovisko, aspoň podľa oznamu, ktorý som tam čítal na výveske.
Tak teda turzovskou stranou strmý výstup neupraveným horským chodníkom, korňanskou stranou zostup dláždeným chodníkom a úzkou asfaltovou cestou. Nič nie je značené turistickými značkami, ale zablúdiť sa aj tak nedá, veď tie sväté obrázky po oboch stranách človeka k cieľu dovedú.

Krásna drevená socha od Aloisa Lasáka, baníka z Moravy, pri mostíku,
kde treba prejsť do hory na druhej strane.
Tu je to ešte len potok, žiadna rieka Kysuca
.

Na druhej strane potoka viacero lesných ciest a všetky vedú na jedno miesto:
na horu Žifčáková.
Ja som sa vybral strednou, najstrmšou, lebo tam bolo po stromoch plno svätých obrázkov:
farebných reprodukcií obrazov len tak, voľne, v obaloch, i zarámovaných.
Povystrihovaných z novín či časopisov, pohľadníc a pod.
.

Trošku vyššie pekný výhľad na kysuckú prírodu
.

Chodník vedie cez toto rozsiahle rúbanisko...
.

.

...so zvyškami polámaného lesa na okraji.
K chvále aspoň to, že je to všetko vysadené mladými stromčekmi ihličnatými i listnatými,
takže z predtým čisto ihličnatého lesa tu bude les zmiešaný
.

Stará kalvária s farebnými reprodukciami krížovej cesty, ktorej toto je jediné opravené miesto
.

Niektoré vyzerajú aj takto biedne, až na zaplakanie
.

Párkrát som sa stretol s obrázkom tohto svätého (aspoň myslím, že je to svätý, keď mu okolo hlavy svieti svätožiara), neviem, kto je to, ale Matúš Lašut to rozhodne nebude, toho ešte navyhlásili za svätého
.

Takto vyzerajú nové krížové cesty z turzovskej i korňanskej strany.
.

.

Na turzovskej strane sú ako výjavy z cesty farebné sadrové alebo cementové odliatky sériovej výroby
.

Takto vyzerá nová krížvá cesta so štrkom posypaným chodníkom a zavedeným elektrickým osvetlením
pred koncom z turzovskej strany
.

To je už hore na kopci Žifčáková
.

Kaplnka na hore Živčáková
.

Vnútrajšok kaplnky
.

Základný kameň kaplnky z Lúrd venovný Matúšom Lašutom
.

To je pódium so stĺpom, o ktorom mal videnie moravský kňaz
Cyril Metoděj Kuběna
.

Tu je jeden z prameňov, tzv. Očný prameň.
K nemu som sa strmo spustil pomedzi stromy z vrcholu asi 100 m a potom som sa vrátil späť hore.
Jediný z prameňov, ktorý je neupravený, ale zato je ako na zlosť, najvýdatnejší
.

Zaujímavý zvyšok stromu neďaleko kaplnky
.

A zas pohľad na turzovskú stranu Kysúc
.

Prvý vyschnutý prameň životodarnej vody
.

Kaplnka Márie. Kto nevie Desatoro, tu sa ho môže naučiť, je na tabuliach
.

Ďalší vyschnutý prameň životodarnej vody
.

Z tohto prameňa voda tiekla
.

.

.

Stavba nového kostola pod vrcholom hory Žifčáková.
Stavebné povolenie je vydané pre farnosť Korňa, nie pre farnosť Turzovka.
Na stavbe je podobný čulý stavebný ruch ako na stavbe diaľnice Žilina - Hubová
.

Znova pekný výhľad na kysuckú prírodu,
tentoraz na korňanskej strane
.

Krížovú cestu na korňanskej strane lemujú takéto pekné drevorezby ľudového rezbára.
Dosť zle sa to fotografuje, pretože je to zasklené a sklo pôsobí ako zrkadlo
.

.

Krásne drevenice na korňankých samotách
.

Pohľad na časť Korne s roztrúsenými domami, typická kysucká dedina obklopená vencom krásnych hôr
.

.

.

.

Cestou späť som sa zastavil pri známom korňanskom ropnm prameni,
do ktorého v minulom storočí vkladali Korňania veľké nádeje.
Urobilo sa tu zopár vrtov, ropa sa používala na svietenie a kúrenie,
vyťažilo sa jej niekoľko desiatok železničných vagónov,
ale v súčasnosti to vyzerá takto nevábne, žiadna Arábia
*
Pozn.:
Článok je písaný z pohľadu turistu, nie z pohľadu veriaceho alebo neveriaceho, preto ho tak, prosím, i berte. Kto si chce prečítať o zjavení a o jeho odkaze z rozprávania hlavného aktéra - Matúša Lašuta, je uvedené v súvisiacom článku. Podobné texty si môžete prečítať aj pripevnené pripínačikmi na stromoch okolo chodníka z turzovskej strany po celej trase alebo na nete.
Prístupová cesta z korňanskej strany na mňa pôsobila omnoho kultúrnejším dojmom, ako tá z turzovskej. A to nielen kvalitou chodníka, ale hlavne jeho okolím, úpravou, udržiavaním, čistotou...
Kysucká príroda je krásna. Pohľady z kopcov do dolín na roztratené dediny tiahnúce sa popri potoku, po stráňach roztrúsené skupinky domov či do diaľav na oklité i vzdialenejšie končiare hôr nadchnú každého turistu.
.