O vysokej soche Ježiša, najvyššej na Slovensku, som sa dozvedel už dávno. Keď som prednedávnom bol v Oravskej Polhore, z cesty autobusom som ju zdiaľky na kopci aj zhliadol. Chcel som ju však vidieť aj zblízka, tak som sa ta vybral. 9,5 m vysoká socha pod vrcholom neveľkého kopca Grapa (797) nad obcou Klin má šírku 7 metrov a s podstavcom váži 23 ton. Týči sa vo výške 686 metrov. Z miesta, kde je umiestená sú za krásneho počasia nádherné výhľady doďaleka, keď som sa ta šiel prejsť ja, obloha bola zatiahnutá a občas aj mrholilo, takže z tých pohľadov od sochy toho veľa nebolo. Trochu lepšie to bolo s výhľadmi od kalvárie nad Bobrovom hoci je to nižšie ako od sochy nad Klinom.Kým som prišiel nad bobrovskú kalváriu, tak sa trochu aj vyčasilo a odtiaľ bolo v diaľke vidno aj zasnežené končiare Západných Tatier.
Moja prechádzka začínala na odbočke do Klina, kde som vystúpil z autobusu, ktorý pokračoval do Bobrova. Dal som sa do reči s ďalšou cestujúcou, ktorá tu vystúpila a na malom úseku po dedine sme išli spolu. Poradila mi, že o pol hodiny na horný koniec pôjde autobus, aby som si naň počkal. To by som však z dediny toho nemal veľa, tak takmer cez celú dedinu šiel peši. Asi v polovici dediny som natrafil na smerovku na odbočku na náučný chodník, ktorý však viedol bohvie kam, lebo na susednom stĺpe bola smerovka, podľa ktorej bolo treba ísť k soche priamo za nosom. Náučný chodník by mal byť spojený s výstupom k soche. Tak som teda náučný chodník vynechal a pokračoval som hore dedinou, kde pri škole som odbočil na kopec k soche. Autom sa asfaltovou cestou dá vyjsť až priamo k soche, lepšie je však nechať ho pri altánku pod kopcom a ku soche sa trochu prejsť Bolestnou cestou Sedembolestnej. Pod sochou je altánok i tabuľa s označením vrcholov, ktoré z tohoto miesta vidno.
Od sochy som sa vybral dole cez polia a pastviny do susednej dediny Zubrohlava. Vedel som, že tam ponad potok Polhoranka je most, nevedel som však, v ktorých miestach. Zubrohlava, podobne ako iné dediny v tejto oblasti (Klin, Rabča, Oravská Polhora...) tvorí jedna dlhá ulica okolo potoka a cesty, takže kde bude ten most? Keď som videl futbalové ihrisko, mimochodom, Zubrohlave ho môžu závidieť mnohé mestá - hlavné ihrisko a dve tréningové s krásnou trávou - tak som vedel, že most musí byť pri ihrisku. Zubrohlavu som si poprezeral nie tak dávno, keď som sa v Oravskej Polhore bol pozrieť na rezbárov. Takže teraz som sa tam len tak zastavil na chvíľu a pretože počasie bolo, aké bolo, tak som tam porušil aj svoju zásadu: Pivo až na konci túry. V útulnej krčmičke naprostred dediny som si pri pive počkal, kým sa počasie trochu umúdrilo a vybral som sa do ďalšej dediny - Bobrova, ktorej chotár susedí už s Poľskom.
V Bobrove som sa prešiel krásnou alejou starých mohutných stromov - krížovou cestou na nevysoký kopček nad dedinou, odkiaľ už za trochu krajšieho počasia boli tie výhľady o čosi lepšie. Cestou späť do dediny som sa zastavil aj pri kaplnke venovanej obetiam dávneho moru.
KLIN
ZUBROHLAVA
BOBROV
.
