Vasilij a Nataša

O pánskej jazde troch Janov do Soči cez Zakaukazsko som už dvakrát písal. Tu Vám predkladám tretí príbeh z tejto cesty.

Písmo: A^- | A⁺

Vasilij. Fajn chlapík, kamarát... Veselý ako Tvardovského Vasilij Ťorkin. Zoznámili sme sa s ním takto: V Adleri, súčasti Veľkého Soči, kde bolo aj letisko pre Soči i Picundu, sme boli ubytovaní v chatke v kempe na brehu Čierneho mora. Niečo božské... Ako to v kempe býva, spoločné hygienické a sociálne zariadenia... Na druhý deň ráno po ubytovaní sa otec bol sprchovať a oholiť sa. Ako si tak umýva zuby... Ako si tak umýva zuby, chlapík pri susednom umývadle, taký stredne vysoký, usmievavý, videl zubnú pastu Poľana, tak sa prihovoril otcovi. Slovo dalo slovo, chlapík bol Rus a bol zvedavý, odkiaľ je otec. Keď sa dozvedel, že otec je Slovák, zo Zvolena, vraví otcovi:

- Zvolen? Tam máte na námestí taký kremeľ. Ja som tam bol v meste asi polhodinu - hovorí chlapík rusky.

- Polhodinu? A prečo takkrátko? – spytuje sa otec takou lámanou ruštinou.

- Viete, to je tak. Ja som letec,lietam na IL-18 a na Sliač som bol raz zaviezť vojakov a tak som siodskočil aj do Zvolena, keď som mal trocha voľna.

Noa tak ho otec pozval do našej chatky. Takto sme sa zoznámilis Vasilijom. Ľjotčik iz Sverdlovska (Jekaterinburga) na Urale. V Sočibol na otpuske (dovolenke). Sám, bez rodiny. Bol tam už týždeň, so všetkýmoboznámený. Aj známosť si tam našiel. Mladú paničku, Natašu, ktorá tam bolas 5-ročným synom Váňuškom, tiež na otpustke. Vasilij a Nataša – párikna pohľadanie. Priam ako z filmu. Ona taká, no, kto si pamätáte gymnastkuKimovú, taký ten stredoázijský typ, širšie lícne kosti, čierne očia vlasy, počerná pokožka... On strednevysoký, taký typický Rus, svetlé vlasy, modré oči a nerozlučná bielakúpeľná čiapka, hádam v nej aj spával v noci... Vasilij býval v chatke v kempe na brehu mora akomy, Nataša bývala na priváte, ako v Čechovových poviedkach z Jalty.Cez deň bol Vasilij s Natašou, syna niekedy zverili do opatery nám. Noa Váňuškovi sa to rátalo, každý deň sme si urobili nejaký ten výletíkautom: na Picundu, do Soči, na Krasnuju Poľjanu, Macestu... Večery trávievalVasilij s nami, Nataša odišla na privát, tak mu chudákovi samému bolootupno. No a okrem toho, my sme mali dobrú domácu údenú klobásu a slaninu,čo sa dobre dopĺňalo so slivovicou alebo vodkou a čo sa aj Vasilijovizapáčilo. Veď ktorý cudzinec raz ochutná takú klobásu, robenú podľa vlastnéhoreceptu, ten veru... Takým slovenským alebo maďarským klobásam, plným papriky,korenia, cesnaku, soli... sa máločo vyrovná. Zavše sme si aj zanôtili takúpilotskú: „Doždlivym večerom, večerom, večerom, kogda pilotam skažem priamodelať nečevo...“ alebo druhú: „Potomu, potomu, što my piloti.Nebo naš, nebo naš rodinnyj dom. Pervym delom, pervym delom samoľjoty, nua devušky? – a devušky potom“.Ja som ich už poznala naučili sa ich aj dvaja starší Janovia.

Posledný večer v kempe.Zajtra odchádzame, prvý deň len tak kúsok po pobreží cez Novorossijsk doKrasnodaru na Kubáni. Posledné posedenie v našej chatke, na večer zostalaaj Nataša s Váňuškom, že ich potom odveziem na privát. Dobre sme sa zabavili,o tom potom, ale ja som musel byť abstinentom, a to mi neveľmivoňalo, len tak sa prizerať na ostatných. Po skončení som odviezol Natašus Váňuškom na privát do mesta. Keď sme prišli na miesto, volala ma aj dnuposedieť si, na čaj, pokračovať v načatom večere, ale čože, keďv chatke v kempe na mňa čakali dvaja Janovia a tretí Vasilij.S veľkou ľútosťou som musel odmietnuť dobre mienené pozvanie a ostalo mi len to povestné škrípanie zubov...

Raz darmo, vyšlo mi z toho, že: Ženy súvšade na svete rovnaké, muži sú si len podobní.

Pre spestrenie niekoľko reprodukcií fotografií: