Hoci veľkofatranský Kľak je vyšší (1394) ako ten malofatranský (1352), známejší a navštevovanejší je ten nižší, lebo z druhej strany, z Fačkovského sedla je to len taká prechádzka, prevýšenie iba 550 m. Prevýšenie veľkofatranského Kľaku z Krpelian je 891 m (Krpeľany 913 m). Ak k tomu pripočítame aj klesania z kopcov do sediel a opäť ďalšie výstupy zo sediel, tak súčet stúpaní je vyšší ako na Veľký Fatranský Kriváň.
Veľkú Fatru spod Ploskej a Čierneho Kameňa rozdeľuje Ľubochnianska dolina, najdlhšia dolina na Slovensku, na turčiansku a liptovskú vetvu. Kľak leží na turčianskej vetve Veľkej Fatry ako jej najvyšší vrchol. Keď sa naň pozriete zdiaľky, javí sa ako nezaujímavý, ale keď ste na ňom, máte krásne pocity zo samotného dosť rozložitého pekného skalného vrcholu a najmä z výhľadov na okolie i do diaľky.
Keď som šiel na Kľak vlani, zvolil som najkratší výstup - z Podhradia, kde práve prebiehala kvetinárska súťaž Kvet Podhradia. Najkratší výstup, ale šiel som osamote. Hoci to bol, podobne ako teraz, hviezdicový výstup, šiel som hore sám. Až kdesi pod vrcholom ma dostihol ďalší samostatný mladý turista, ktorý si tiež zvolil krátku trasu - zo Sklabinského Podzámku. Samému sa mi tentoraz nechcelo, tak som zvolil výstup z Krpelian. Reku, z Krpelian do Nolčova cez dva mostíky - ponad kanál Hornovážskej kaskády a ponad staré koryto Váhu a z Nolčova hore do sedla Príslop, ktoré je už hneď pod Kľakom.
Predpokladal som, že Krpeľancov pôjde dosť. A asi ich aj šlo, aspoň toľko ako vlani. ale nenatrafil som na nich. A aj tak som nešiel sám.
Čakám vo Vrútkach na stanici na vlak do Krpelian a vidím tam dvoch známych neturčianskych turistov. Dáme sa do reči: oni idú na Sinú, ja na Kľak. Na Sinej už boli, aj na Kľaku už boli. Aj ja som už bol aj na Sinej z Demänovskej doliny, hoci až na tretí raz som sa dostal na vrchol, aj na Kľaku som už bol. Po krátkej porade medzi sebou sa pridali aj oni na Kľak. Na stanici v Krpeľanoch vystúpili okrem nás len dvaja turisti a tí sa hneď pustili po ceste popod priehradný múr do Ľubochnianskeho sedla. Tak sme sa aj my vybrali za nimi. Je to najdlhšia trasa výstupu a najťažšia, lebo všetky ostatné sú síce s prudkým stúpaním, ale omnoho kratšie. Táto trasa, keď sa dostanete do Ľubochnianskeho sedla, je už také pohupovanie po hrebeni: troška na kopec, z neho do sedla pod ním, na ďalší vyšší kopec a zas do sedla pod ním...
Zostup som plánoval dole do Ľubochnianskej doliny a ňou až do Ľubochne. Ľubochnianskou dolinou som ešte peši nešiel, len na bicykli som sa párkrát za mladi ňou popreháňal. To bolo však už poriadne dávno. A ani len ten zostup mi nevyšiel podľa plánu. Cestou hore som kdesi stratil moju obľúbenú turistickú čiapku, "mao-ce-tunovku", na ktorej mám popripínaných niekoľko turistických suvenírov z akcií. Mal som ju zloženú z hlavy a založenú elenku. Čapica bola zavesená na popruhu batoha, ale rozopol sa suchý zips a stratil som ju. Čapicu by som ako-tak ešte oželel, čapíc mám doma dosť, ale tie odznaky, za tými mi bolo ľúto. Tak som sa kvôli tým odznakom aj vracal tou istou trasou, a čapicu s odznakmi som aj našiel.
Počasie bolo, aké bolo, mohlo byť aj lepšie: zamračené, zatiahnuté, pri zostupe nás zachytil aj dáždik. Krátky teplý letný dáždik, ale aj tak dosť nepríjemný.

*



























































































*

*
Na každej túre vždy fotím všetky smerovníky.
Tentoraz to bolo takto:
Prvý smerovník pri stanici (413) som nefotil, je trochu odruky
Vodná nádrž Krpeľany (420) - 7:39
Ľubochnianske sedlo (762) - 8:39
Vyšné Rudno (1056) - 9:38
Sedlo Príslop (935) - 10:16
Chládkové (1240) - 11:16
KĽAK (1394) - 12:14
To sú časy, uložené pri snímkach fotoaparátom.
Aj tieto časy svedčia o tom, že časový údaj na smerovníku v Lubochnianskom sedle je nesprávny.
Približne taký čas trvá výstup na Kľak od vystúpenia z vlaku, ale nie z Ľubochnianskeho sedla. Mne od vystúpenia z vlaku v Krpeľanoch (7:15) až do vystúpenia na Kľak (12:14) trval celý výstup bez minúty presne 5 hodín.
Predsa ja so svojím starodôchodcovským tempom a s množstvom zastavení na fotenie a tentoraz i so zastavením a prehodením pár slov so zostupujúcimi účastníkmi pod vrcholom, nemôžem byť rýchlejší:-)
.