Svojou výhodnou polohou bol oddávna miestom záujmu. Kedysi na vrchole stálo hradisko, neskoršie tu stál drevený hrad s mohutným opevnením. Vrch Vyšehrad mal veľmi významnú úlohu najmä v období Veľkej Moravy, kedy tu bolo centrom regiónu. Cez Vyšehradné sedlo viedla významná obchodná cesta z Ponitria cez Turiec na Oravu a Liptov a pokračovala ďalej do Poľska.
Turisti v každom regióne majú svoje významné miesta, kde sa každoročne stretajú na Silvetra. Pre Dolnú Oravu a Dolný Liptov je to tradične Veľký Choč, pre Žilinu a Rajeckú dolinu malofatranský Kľak, pre Horné Ponitrie práve Vyšehrad. Deň pred Silvestrom za krásneho slnečného počasia som šiel "jarnú" predsilvestrovskú ferratu na Martinské hole, na Silvestra pod mliečnou oblohou, keď sa za celý deň slnko neukázalo, som sa vybral na vychádzku na Vyšehrad, kde mali svoje 42. silvestrovské stretnutie turisti z Horného Ponitria.
Z Turca sme ta autobusom išli dvaja - istá turistka z Príboviec a ja. Prievidžania mali výstup zo sedla povyše dediny, do ich príchodu ta bolo tak 1.5 hodiny, tak sme sa vybrali hore dedinou. Z Jasenova na Vyšehrad vedú dva značkované chodníky, my sme sa vybrali neznačkovane. Tam sa zablúdiť nedá, terén zväčša otvorený a všetko to smeruje na Vyšehrad. Prídeme hore a odtiaľ už nejakí turisti aj odchádzajú. Ale potom tam bola hlava na hlave, turistov ako maku.
.
Pohľad na Jasenovo a Turčiansku záhradku
.
.
Tam ďaleko vzadu sa črtali aj zasnežené končiare
Krivánskej Malej Fatry
.
.
Turistka z Príboviec
.
To je ten Vyšehrad
.
.
Pod Vyšehradom poľovnícka hliadka nás nepustila
miernejším výstupom, naokolo to rauchalo,
išli sme teda priamo hore strmším výstupom
.
.
.
.
Tesne pod Vyšehradom
.
Snehu nikde, akoby ani nebol Silvester
.
.
A to už hore na Vyšehrade
.
Dole Turčianska záhradka
.
Malí účastníci výstupu, na chrbáte najmladšô účastníča
.
.
.
Chodníkom od sedla sa to len tak hemží,
prichádzajú stále noví a noví
.
Zaplnené priestranstvo - "nádvorie"
.
.
.
Dve vrcholové skaly:
na ľavej Jánošík s valaškou, na pravej objímajúci sa dvaja mladí
.
.
Hlava na hlave
.
.
V pozadí Veká Fatra
.
Jasenovo
.
Skala so zaľúbencami i Jánošíkom
.
.
.
.
Sneh na toto ročné obdobie chýbal
.
.
.
Druhá strana pohoria Žiar.
Z tejto strany zo sedla vystupovali hore Prievidžania,
zostupovali na opačnú stranu do Pravenca.
Ja som smerom do sedla zostupoval,
ale potom som odbočil priamo popri salaši dole do dediny
.
.
Pri zostupe sa zdalo,
že sa aj slnko ukáže, ale nebolo z toho nič
.
Tlstá a Ostrá vo Veľkej Fatre
.
.
Nad Jasenovom
.
.
To už v dedine:
na hornom zábere drevenica s veľkými umelohmotnými oknami,
na dolnom zábere podpivničená pôvodná drevenica
.
.
Dve zvoničky na dvoch náprotivných návršiach
.
Dve mladé dievčence, s ktorými som sa dal do reči,
ma pozývali do tejto budovy na novoročnú omšu na druhý deň
.
Dvs nádherné kohútiky minifajty sa richtovali na súboj,
ale keď videli, že vzbudili moju pozornosť,
tak mi len ochotne zapózovali
.
Takej kráse nemôže odolať žiadna sliepočka.
Ale keď som fotil týchto kohútikov a sliepočky,
zastavil sa pri mne miestny občan a či mám úradné povolenie na fotenie,
lebo že sa stáva, že takto si zlodeji robia prieskum
.
Takéto stromy rastú v NPR Vyšehrad
.
.
A nakoniec zopár záberov z ostatného môjho individuálneho výstupu
na Vyšehrad spred vyše roka, začiatkom decembra.
Aj vtedy to bolo na sneh chudobné,
ale aspoň aký-taký poprašok bol hore
.
.
.
.
