Túra pôvodne mala začať v Hubinej, ale predĺžili sme si to hneď na začiatku o Ducové kvôli významnej miestnej lokalite Kostelec. Obyčajne pri našich túrach sa snažíme spájať posilňovanie zdravia s návštevou kultúrno-historických objektov.
Hoci predpoveď počasia na ten deň veštila prehánky,
ráno sa nad Veľkou Fatrou ukazovalo krásne,
a to nádherné počasie, až príliš horúce, vydržalo po celý deň
.
To už je kaplnka na kraji Ducového
.
Tento dom vyzerá akoby kedysi bol sídlom zemana
.
Prvý výhľad hneď nad Ducovým
.
Fotiť som síce fotil na všetky strany, výhľady pekné,
ale čo som fotil, veľmi neviem. Tento kraj nepoznám
a pri toľkých fotkách si všetko človek nezapamätá
a na zapisovanie poznámok nieto času.
Tam v pozadí je vraj Čachtický hrad
.
.
Poštová známka z r. 2001
.
.
.
.
.
.
.
.
Vŕšok Kostolec medzi Ducovým a Hubinou má krásnu polohu nad Poažím. Objavili tu osídlenie zo staršej doby kamennej, hradisko z mladšej doby bronzovej, veľkomoravský veľmožský feudálny dvorec z polovice 9. stor. so sídelnými a fortifikačnými stavbami a rotundou, pri ktorej boli objavené hroby so zlatými a striebornými šperkami. V lokalite je náznaková rekonštrukcia dvorca, ktorá je sčasti zobrazená aj na známke
.
Pod Kostelcom sa ťaží brizolit, ktorého ťažba smerom k návršiu bola pozastavená
a ťažba pokračuje len inými smermi
.
.
Pohľad na Považie z Kostelca - žiaden nepriateľ nie je na dohľad
.
.
Pohľad spod návršia hore na opevnenie a vstupnú bránu
.
Kostol v Hubine
.
.
Kultúrna pamiatka z obdobia okolo r. okolo 1750 na počesť obetí tureckých vpádov.
Pôvodne sa obec volala Dlhá Ves, neskoršie názov zmenila na Hubina.
Informuje o tom pamätná tabuľa
.
.
Pamätník sv. Vendelínovi a obetiam vojny
.
Máj naprostred dediny trošku menší ako je zvykom tu na horniakoch,
ale staré zvyky sa čiastočne udržiavajú.
Počas presunu autobusom z Piešťan do Ducového a potom z Modrovej
do Nového Mesta n. Váhom som v každej dedine videl obecný máj,
ale súkromný len jeden, aj to bola len menšia breza
.
Zvonička v Hubine
.
Tento krásny domček by som situoval aj niekde na juh Európy
.
Z Hubiny sme sa vybrali horou nie po turisticky značenej trase,
ale nezablúdili sme
.
Po dlhšej dobe po ceste lesnou cestou sme sa ocitli
opäť na modroznačenom turistickom chodnku
.
.
.
.
A sme na vyvýšenine Gonove lazy, odkiaľ však výhľady boli dosť obmedzené.
Ešte pred pár desaťročiami tieto miesta boli osídlené, stála tu skupina domov
.
.
Cestou dole trochu nad horárňou pod Kostolným vrchom
sme sa ocitli na tomto pietnom mieste.
Symbolický cintorín v našich horách je hádam v každom pohorí.
Najznámejší je pod Ostrvou pri Popradskom plese,
ďalšie sú pri chate Zverovka pod Roháčmi,
pod Ostredkom v Demänovskej doline,
neďaleko lanovky vo Vrátnej doline,
neďaleko Žiarskej chaty v Žiarskej doline,
neďaleko Kráľovej studne vo Veľkej Fatre,
na Kláštorisku v Slovenskom raji...
Obyčajne nesú motto: "Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu".
Na niektorých sú pamätné tabule pracovníkom Horskej služby, záchranárom, pilotom,
vojakom, turistom, lyžiarom, aj lesníkom, ktorí zahynuli v horách...
Toto pietne miesto je však venované všetkým pracovníkom lesov,
ktorí zahynuli pri plnení pracovných povinností.
Pamtná tabuľa spomína Alojza Fleischhandla, lesníka,
ktorého život ukončil blesk, ako som sa dočítal z fotografie tejto tabule na nete.
Teraz na tejto pamätnej tabuli už nie je spomenutý spôsob jeho skonu
.
.
.
.
.
Aj turistické značky dokážu od slnka vyšedivieť
.
Pohľad smerom na Bezovec
.
.
.
.
.
.
Konská farma
.
.
To je už Stará Lehota, kde sme plánovali ukončiť naše putovanie
.
Príchod do Starej Lehoty sme si skrátili kížom cez lúky,
ale stihli sme sa pritom predierať aj chrapačou
.
Pekný sedliacky dom, krajší ako novodobé "haciendy"
.
Krčma v dedine, podobne ako takmer vo všetkých dedinách,
dopoludnia zatvorená, ale nahradila ju predajňa potravín
s dobre chladeným pivom priamo z chladničky.
Pretože do odchodu autobusu bolo ešte ďaleko,
vybrali sme sa ešte trocu ďalej dole dolinou peši
.
Toto, čo ležalo na kraji cesty, bolo kedysi hrdou a prefíkanou líškou
.
Potôčik v úžľabine vedľa málo frekventovanej cesty
.
Zastávka autobusu pri horárni Modrová, kde sme si počkali na autobus
a kde teda naša pešia vychádzka skončila
.
.
