Turisti z Bystričky každoročný výstup na Hornú lúku na hrebeni Lúčanskej Malej Fatry, o týždeň na to turisti z Krpelian každoročný výstup na Kopu na turčianskej vetve Veľkej Fatry.
Oba výstupy prudké, čo mi veľmi nesedí oproti vlaňajšku, s dvomi ležaniami v špitáli medzitým to nie je ono. Vlani som mal vysoký tlak bez používania liekov, teraz naopak, nízky tlak s používaním liekov.
*
Horná lúka je medzi turistami tak trochu zaznávaná, známe sú Veterné, Vidlica, Veľká lúka, Krížava, Minčol... Aj podľa Wikipédie sa na ňu môžete dostať len po zelenej od Kuneradského zámku alebo po červenej po hlavnom malofatranskom hrebeni od Veterného. Že sa ta môžete dostať aj z opačných strán, teda po zelenej z Bystričky alebo po modrej z Trebostova, ani po červenej zo strany od Kľaku, to Wikipédia neuvádza.
Ja som sa ta hore vybral s bystričskými turistami z Bystričky. Dole som sa chcel spustiť na opačnú stranu ku Kuneradskému zámku. Hneď, ako som sa ta vybral, som sa musel vrátiť domov pre fotoaparát. Prvý raz sa mi stalo, že som ho zabudol. Takto som zmeškal autobus na Bystričku, ďalší až o hodinu a pol, tak som naviac šiel aj z Martina na Bystričku. Ráno sa ukazovalo pekné počasie, len na opačnej strane Turca z Veľkej Fatry toho bolo vidno málo, len tak jej obrysy. Teda ráno fajn, ale postupom času z rajčianskej strany sa začali valiť chumáčš hmly, ktoré prekrývali celý hrebeň a zmarili výhľady z vrcholu. Z Hornej lúky je pekný výhľad na všetky strany, krásne sa ukazuje najmä Kľak. Ale za takéhoto počasia nebol žiaden výhľad, tak som na hrebeň ani nevystúpil, dostal som sa len pár metrov pod vrchol ku chate bystričských turistov, kde bolo oficiálne vyvrcholenie podujatia a vrátil som sa tou istou trasou späť.
Kedysi som bol zvyknutý ísť na začiatku po zelenej inou trasou až po Zákľučie, vtedy nazývané Červené smreky, miernejším stúpaním. Cesta hore mi dala dobre zabrať, prudké stúpanie, takže som každú chvíľu oddychoval. Kedysi som asi tak do výšky polovice až troch štvrtín chodieval na hríby, mal som tam svoje obľúbené miesta. Dnes už tie miesta sú síce aj môjmu stareckému tempu stále prístupné, ale miestami je to vyrúbané, zdevastované...
Iný môj výstup na Hornú lúku je aj tu:
https://urda.blog.sme.sk/c/63933/Z-Bystricky-na-Bystricku-cez-dve-luky.html
*
Týždeň po Hornej lúke som sa vybral s krpelianskymi turistami na ďalší výstup v Turci, na veľkofatranskú Kopu. Kopa je najsevernejší vrchol na turčianskej vetve Veľkej Fatry. Za Váhom sa vypína Šíp v Šípskej Fatre. Kopa je zalesnená, takže z jej vrcholu nie je žiaden výhľad. Zato pekné výhľady sú o niečo nižšie na obe strany. Počas výstupu po žltej a z lúčky pod vrcholom, kde sa napäja žltá značka na červenú, sú pekné výhľady do Turčianskej záhradky a na obe vetvy Veľkej Fatry ň turčiansku i liptovskú, pri zostupe na ľubochniansku stranu zas výhľady na Krivánsku Malú Fatru, protiľahlý Šíp či Chočské vrchy.
Nie veľký výškový rozdiel, ale s prudkým stúpaním vedie takmer výlučne zalesneným terénom, takže na výhľady natrafíte len ojedinele. Výstupu sa za horúceho počasia vo veľkom počte zúčastnili aj celé rodiny, včítane malých detí. Bol som vyhodnotený ako najstarší účastník, hoci keď som sa vybral hore na vrchol a na výhľadovú plošinku spod kríža pod ním, stretol som kamaráta, tiež 76-ročného, ale o nejaký mesiac staršieho, ktorý sa však nezúčastnil výstupu z Krpelian, ale šiel hore z Ľubochne.
Na zostup som zvolil inú trasu, čiastočne po modrej značke do Ľubochnianskeho sedla, potom krížom dole bez značky a nakoniec znova po modrej náučným chodníkom Krpelianska Tiesňava, o ktorej nevedia ani mnohí Turčania.
Výstup na Kopu z opačnej strany, ľubochnianskej, je tu:
https://urda.blog.sme.sk/c/109854/Z-Lubochne-do-Krpelian-cez-Kopu.html
