Túto akciu robili ružomberskí turisti. V Ružomberku v autobuse som si prisadol k jednému turistovi. Vysvitlo, že je Mikulášťan a mikulášski turisti idú na Šiprúň vo Veľkej Fatre. Na ktorú stranu rieky Revúca sa teda vybrať? Aj som uažoval, či nejsť s Mikulášťanmi na Šiprúň, ale nakoniec predsa len zvíťazila vyššia výška a ružomberskí turisti s Veľkou Chochuľou: Šiprúň je vysoký 1461 m, Veľká Chochuľa 1753 m.
Takže Veľká Chochuľa s Ružomberčanmi.
*
Počasie ráno na rozhraní Turca, Oravy a Liptova
pri "labuťom jazere" krpelianskej priehrady
.
Stretnutie ružomberských turistov na stanici ráno
po daždivej noci. Vidno tam ešte zvyšky mláčok
.
Odbočka do Korytnice, odkiaľ už išiel autobus takmer prázdny.
Mikulášski turisti vystúpili už skôr, ešte v Podsuchej
.
Smer Korytnica, časť obce Liptovská Osada.
.
Zurčiaci Medokýš popri ceste
.
Drevený kostolík v Korytnici, jeho interiér som ešte nevidel.
V prvú a tretiu nedeľu v mesiaci sa tu koná aj omša,
ale čakať, kým ho otvoria, nebol čas
.
.
Takto chátrajú objekty bývalých vychýrených kúpeľov,
v ktorých liečili choroby žalúdočné, črevné a choroby pečene.
Aké to boli krásne kúpele, a dnes?
Na všetkých budovách sú vyvesené cedule "Súkromný majetok"
.
Jediný fungujúci verejný prameň medokýša Jozef,
kde sme si nabrali chutný medokýš na cestu.
Prameňov dosť, ale všetky ostatné odstavené a zanedbané
.
To už je chata pod Babou
.
Pohľad na Donovaly v diaľke ešte z malej výšky
.
.
Tu, pod Prašivou, začínal známy špaňodolinský banský vodovod,
o ktorom v Zlatej knihe baníctva z roku 1764 sa uvádza,
že vtedy meral 17 455 siah, teda vyše 35 kilometrov.
Bola to na tie časy unikátna technická stavba
.
V Hiadeľskom sedle, veľkej križovatke turistickch ciest na štyri strany
.
.
Ako sa za pár minút dokáže zmeniť počasie -
vrchol na druhom obrázku pre hmlu nevidno
.
Mohutný vyvrátený strom nad pôvodným chodníkom
teraz turisti obchádzajú
.
Čučoriedky ešte len kvitnú
.
.
Šírymi diaľavami za tohto počasia sa nedá veľmi kochať
.
Pri výstupe bolo teplo, svedčia o tom ľahšie oblečenie a krátke rukávy
.
.
Donovaly z Prašivej
.
"Jemne zvlnená krajina" :-)
.
.
Po hrebeni ako na húpačke - chvíľu to stúpa, chvíľu klesá
.
Pohľad z Malej Chochule na Korytnicu
.
Hra hmly a vetríka:
Z jednej strany sa snažila na hrebeň vyškriabať hmla,
z druhej strany ju hore nechcel pustiť slabý protivetrík,
ktorý sa jej postavil do cesty.
Slabý, ani sme ho veľmi necítili, ale víťazil nad hmlou,
nepustil ju hore
.
.
.
Aj z druhej strany pri pohľade späť hra hmly a vetríka
.
Pohľad späť...
.
...a pohľad dopredu
.
To je už Veľká Chochuľa, najvyšší bod túry.
Stretli sa tu odrazu dve veľké skupiny turistov,
ale cestou sme tých turistov postretali neúrekom
.
Toto je ružomberská skupina
.
Ten opar sa stále snažil dostať na hrebeň
.
.
Dole už vidno dlhú esovitú Liptovskú Lúžnu
.
.
Hore na hrebeni bolo aj chladno, znova sa siahlo po vetrovkách,
niektorí aj po zimných čapiciach alebo kapucniach
.
Vpredu na hrebeni hmla, ale rýchlo sa rozplynula
.
.
.
.
Posledná porada v sedle pod Skalkou pred opustením hrebeňa
.
Tu vidno okrem Liptovskej Lúžnej v diaľke aj Liptovskú Osadu
.
.
Ako had sa tiahne Liptovská Lúžna medzi kopcami,
v diaľke v pozadí hrebeň Veľkej Fatry
.
Tam vzadu na druhej strane lúžanskej doliny Salatín
.
Tento masívny vyvrátený kmeň sa neobchádzal
.
Po vystúpení z hory nad Liptovskou Lúžnou
.
Spätný pohľad na hrebeň, sedlo pad Skalkou nie je ani tak vysoko,
ako sa to zdalo, keď bol človek hore
.
Drevenička v dedine naproti krčme,
kde sme čakali pri pive na najbližší autobus
.
.
A zas niečo pre milovníkov rastlinstva...
.
...ale aj živočíšstva - modrý slizniak
.
