Myjavskí turisti, s ktorými sme nedávno chodili po myjavských kopaniciach, sa tentoraz vybrali po trase: Krajné - Ošmek - Veľký Plešivec - Čachtický hrad - Višňové. Trasa sa zapáčila aj trom nadsedemdesiatnikom, tak sa chceli pridať. Hej, chceli, ale nebolo to len také jednoduché. Ako s dopravou? Krajné leží medzi Piešťanmi a Myjavou, autobus z Piešťan prichádza do Krajného 18 min. po autobuse z Myjavy, takže Myjavčanov tam už nezastihneme. Dušan teda navrhol, že aj s ohľadom na pochorobný zdravotný stav tretieho z partie, Alexa, pôjdeme autom na Ošmek a tam na nich počkáme. Ja som však chcel prejsť celú trasu, nič nevynechávať. Aj kvôli tomu, že uvidím krajnianske kopanice. Veď tých pár minút, čo budú mať Myjavčania navrch, musím zlikvidovať, hoci si sem-tam aj trochu pobehnem. Takže: myjavskí turisti z Krajného, dvaja kamaráti-nadsedemdesiatnici z Ošmeku a ja za myjavskými turistami tiež z Krajného.
A tak sa dvaja kamaráti vyviezli autom na Ošmek a ja autobusom do Krajného. V Krajnom som už na žiadnych turistov nenatrafil, ale jedna pani mi potvrdila, že asi pred dvadsiatimi minútami tade skupina turistov prechádzala. Vybral som sa po cyklotrase na Ošmek, lebo turistickú značku som nikde nevidel, nie je tam žiadna turistická trasa na hrebeň. Ak sa tam dá dostať na bicykli, tak sa asi dá aj peši:-) Z Krajného som nevidel prakticky nič, lebo dedina sa ťahá na opačnú stranu od zastávky autobusu a z kopaníc tiež nič, lebo cesta sa hore ťahá dolinkou. Myjavčanov som nielen dobehol, ale aj predbehol a ani som o tom nevedel. Oni cestou na Ošmek odbočili do hory na medvedí cesnak a ja všade po ceste. Na Ošmeku už čakali dvaja kamaráti i dve ďalšie turistky-Myjavčanky. Keď sme sa ďalších Myjavčanov nemohli dočkať, tak sme sa vybrali v pätici ďalej. Po Veľký Plešivec nás dostihla ďalšia dvojica Myjavčanov, na najvyššom bode prechádzky sme dlhšie čakali na ďalších. Pomaly začali prichádzať, zvítali sme sa s nimi, trochu podebatovali a pobrali sa ďalej na Čachtický hrad. Až po Veľký Plešivec sme nestretli žiadneho turistu, ale medzi turistickou odbočkou do Hrachovišťa a Čachtickým hradom sme stretli viacero menších i väčších skupín, najmä školskú mládež s vedúcimi. Po obhliadke hradu sme sa rozhodovali, na ktorú stranu sa spustíme dole k vlaku: či do Višňového alebo do Čachtíc? Časový úsek približne rovnaký na obe strany a tak rozhodlo - pivo. Čachtice sú veľká obec, tak tam na pivo rozhodne natrafíme, Višňové sú malé a tam by sme naň nemuseli natrafiť. Takže - Čachtice s pivom. A z centra Čachtíc na stanicu ešte tiež hodný kus cesty.
Počasie spočiatku pochmúrne, ale potom krásne slnečné.
Večer kamaráta Dušana zaviezol jeho syn na Ošmek pre auto.
°
Zrúcaniny Čachtického hradu sa nachádzajú v Malých Karpatoch medzi obcami Čachtice a Višňové neďaleko Nového Mesta n. Váhom. Hrad bol postavený v 1. pol. 13 stor. a bol súčasťou sústavy hradov, zabezpečujúcich západnú hranicu Uhorska. Často menil majiteľov, vždy však bol ako pevnostný hrad, vojenská pevnosť, nikdy nie ako prepychové hradné sídlo majiteľov. Hrad mal tri časti: horný, stredný a dolný hrad. Dnes sú z neho len čiastočne obnovené zrúcaniny.
S hradom sa spája najmä meno grófky Alžbety Bátoriovej (Čachtická pani), pokladanej za najznámejšiu masovú vrahyňu v dejinách Uhorska. Bola manželkou Františka Nádašdyho. Páchala ohavné zverstvá na mladých dievčatách, pripravovala ich o život, kúpala sa v ich krvi... Napokon bola uvrhnutá do samoväzby na Čachtickom hrade, kde aj zomrela.
°
°
