Predchádzajúci deň som sa bol pozrieť na tú spúšť vo Vysokých Tatrách. Zubačka zo Štrby fungovala, ale električky zo Štrbského Plesa do Popradu ešte furt nechodili, uvolňovali štreku kdesi okolo Vyšných Hágov. Pôvodne som chcel ísť z Mikuláša na Štrbské Pleso autobusom, ale ani Cesta slobody nebola kdesi medzi Permonom a Štrbským Plesom prejazdná.
Z diaľky, z vlaku alebo auta, vyzerajú Tatry ako predtým, majestátne, úchvatné,
ale bližší pohľad...
.
Prechádzka okolo Štrbského plesa - vyvalené stromy popri chodníku
.
.
Spúšť a jej následky
.
Vysoké Tatry už nikdy nebudú tými, ktoré si pamätáme z mladších čias.
Aspoň my, skôr narodení, ich už nikdy takými neuvidíme
a pochybujem, či i tí od nás mladší
*
Krásny horúci slnečný deň ako stvorený na prechádzky krásnou slovenskou prírodou. No a tak som sa vybral s turistami z Liptovského Hrádku z Veľkého Borového na Liptove do Dolného Kubína na Orave. Prídeme autobusom na začiatok Hút a tam vystupovať. Cesta v dedine podomletá. Nuž, reku, predĺžime si to o poriadny kusisko zo začiatku konca Hút až na horný koniec Veľkého Borového. Našťastie, vodič hodne telefonoval na dispečing a vytelefonoval, že za ten podomletý úsek prejde prázdny a tam nás potom vezme, takže sme sa predsa po asi pol km vyviezli na konečnú. Počas celej akcie nádherné horúce počasie, až pri spúšťaní do Kubína začalo trochu mrholiť a v Kubíne nás zastihol aj poriadny lejak, sprevádzaný hromami a bleskami.
Modrým kúsok peší okolo prepadnutej cesty v Hutách,
červeným trasa prechádzky
.
Pohľad z autobusu z najvyššieho bodu (1054) späť na druhú stranu,
na Liptovskú Maru dole a Nízke Tatry vzadu
.
.
.
Pohľad na Huty a kopce nad nimi na druhej strane
.
Hneď na začiatku Hút výstup z autobusu
.
Šlapcúgom za podmytý úsek cesty
.
.
.
.
Pekné drevenice v Hutách
.
Podomletý úsek cesty v dedine
.
.
Lazy s pár drevenicami okolo cesty
.
Konečná autobusu na hornom konci Veľkého Borového
.
Zopár dreveníc
.
Krásna okolitá príroda
.
Zopár ľudí sa obracalo okolo sena, všetko staršia generácia
.
.
Tých dreveníc v Hutách, Malom a Veľkom Borovom je veľa, mnohé z nich pokryté šindľom
.
Rozhľadňa nad Veľkým Borovým
.
Pohľad späť na Veľké Borové
.
Nad rozhľadňou
.
Ešte Veľké Borové
.
Fajn padol dúšok osviežujúcej studenej vody z prameňa
.
Ešte stále veľkoborovské lazy
.
Kalamita bola nielen v Tatrách, aj tu tých vyvrátených stromov krížom cez turistický chodník bolo dosť
.
Pohľad späť na zasnežené Západné Tatry
.
Tu sa už ukazuje v diaľke aj Choč, jeden z našich najkrajších vrcholov
.
Pohľad hore Oravou
.
Chočské vrchy
.
Malatiná, prvá oravská dedina na trase na ľavej strane.
Z Malatinej naľavo vedie Sestrčskou dolinou cesta z Oravy na Liptov
popod zrúcaniny nášho najvyššie postaveného Liptovského hradu (999)
.
To by mal byť Pribiš na pravej strane
.
A to Pokryváč tiež po pravej ruke
.
Osádka (opr.) dole vľavo
naľavo z nej vedie málo frekventovaná (prakticky neznáma) cesta
do známych kúpeľov Lúčky
.
Ostrá skala a za ňou Tupá skala
.
Krásna príroda Oravy
.
Vzadu Západné Tatry
.
Posledný pohľad na zasnežené končiare Západných Tatier
.
Pokryváč
.
Snímka pri ovciach na pamiatku
.
Kaplnka sv. Vendelína
Keď som ostatný raz išiel z tejto strany do Kubína, vlani v jeseň s Kubínčanmi z Hornej Lehoty,
išiel som inou trasou - cez Srňacie a po ceste cez Medzihradné
.
Tu je to spomínané Srňacie v doline
.
Sem-tam sme stretli na trase aj cyklistov - trasa je spoločná pre pešiakov i cyklistov
.
Schádzanie do Kubína - tu začalo trocha mrholiť
.
No a konečne Kubín - tu nás v meste zachytil lejak s hromobitím a bleskami
.
Kdesi nad Osádkou sme sa rozdvojili: jedna časť sa vybrala ďalej po ceste,
po červenej značke sme pokračovali a prišli do cieľa len ôsmi
.
A nakoniec ešte zástupcovia živočíšstva a rastlinstva z cesty
