*
Dni sa už pomaly krátia, onedlho bude rovnodennosť a moja brada pôjde dole.
Z domu som sa pohýnal ešte za tmy, ale keď som opúšťal Turiec, nad Veľkou Fatrou už svitalo a nad zemou sa tiahol pás prízemnej hmly. Za Dolným Kubínom už začalo vykukovať aj slnko, a cez deň boli až nepríjemné horúčavy. Úplné bezvetrie tú horúčavu ešte viac umocňovalo.
Z vlaku som vystúpil v Podbieli a autobus ma zaviezol až na predposlednú zastávku pred chatou Zverovka.
V Podbieli som prestupoval z vlaku na autobus,
zo železničnej stanice na autobusovú zastávku treba prejsť takmer celou dedinou.
Tam už hrialo ranné slnko
.
To je už záber hore Roháčskou dolinou
.
.
.
Ľavá strana Roháčskej doliny
.
Ťatliakovo pleso pri bývalej Ťatliakovej chate
.
Prvé rozhodovanie bolo tu, pri Ťatliakovej chate -
ísť vľavo hore na hrebeň a po hrebeni do Smutného sedla, alebo rovno do Smutného sedla?
Keď som sa pozrel hore na hrebeň, hneď ma prešla v tej horúčave chuť škriabať sa naň
.
.
Trošku povyše Ťatliakovej chaty som sa z tohto prameňa najprv osviežil,
ochladil si ruky, tvár a krk a doplnil si zásoby vody na ďalšiu cestu.
Veď v takej horúčave človek toho aj hodne vypotí a vysmädne pritom.
Neviem, dehydratáciu som ešte nezažil, ale všeličo som už o tom počul,
takže lepšie je tomu predchádzať
.
Ďalšie rozhodovanie, kam ďalej? Rovno hore Smutnou dolinou do Smutného sedla,
alebo napravo na Roháčske plesá a odtiaľ hore na hrebeň?
Na Roháčskych plesách som bol dva dni predtým, tak sa ide priamo
.
Po tomto hrebeni po ľavej strane doliny som mohol ísť, ale som ho ohrdol:-)
.
Tam ďaleko v prostriedku je Smutné sedlo
.
.
To je ono, najvyššie miesto, Smutné sedlo.
Tam hore vidno aj nejaké ľudské mravce
.
Roháčsky hrebeň spod Smutného sedla
.
.
Mladých bohato, starších nikde. Až na druhej strane, v Liptove,
som pri Žiarskej chate stretol aj starších, ale to boli len takí výletníci
.
To je už pohľad zo Smutného sedla na druhú stranu -
do Žiarskej doliny v Liptove
.
Pohľad na hrebeň Ostrého Roháča zo Smutného sedla
.
Chodník dole do Liptova, hore Baranec
.
.
Ľavá strana Smutného sedla - nechcelo sa mi ta hore
.
Pravá strana Smutné sedla - ani sem sa mi hore nechcelo
.
Tak som sa pustil len takto priamo dole
.
Baranec nad Žiarskou dolinou
.
Spätný pohľad na Smutné sedlo a stranu Troch kôp
.
.
Žiarska dolina, aj Žiarsku chatu tam dole vidno.
Ono sa to zdá len kúsok, že človek je tam o chvíľu, ale aj ten zostup trochu trval
.
.
Tri kopy pri pohľade zo Žiarskej doliny hore
.
.
Veselo zurčiaci horský potôčik
.
Sarafiový vodopád
.
.
Žiarska chata, za ňou hore Smutné sedlo
.
To je už potok v ústí Žiarskej doliny
.
Pozrel som sa aj do bývalej štôlne - v zime bol tento pohľad krajší
.
Tak toto bolo skúška na ďalší výlet, tentoraz by som to chcel skúsiť z opačného konca - hore Žiarskou dolinou a na križovatke Pod Homôlkou sa pustiť smerom na Žiarske sedlo, hore na Plačlivô, Ostrý Roháč a Volovec po slovensko-poľskej hranici ku Ťatliakovej chate a ku Zverovke. Za lepšieho, trochu chladnejšieho počasia, ako bolo pri tomto prechode.
Pridá sa niekto? Ten hrebeň predsa len veľmi láka najmä svojimi reťazami...
.
