Zákopčie je obec na vetve z Čadce do Makova, Nesluša na vetve zo Žiliny do Čadce. Obe dediny s veľkými chotármi a množstvom osád. Sem-tam dom, dva, päť... Stratené medzi horami, k niektorým nevedie ani hradská. Také malebné kysucké pohľadnice. A tých kysuckých dreveníc!
Tentoraz to bolo umocnené ešte aj počasím: nádherné ranné slnečné počasie vystriedala mliečna obloha, nasledovalo dlhé mrholenie, potom hmly nad horami, aby to nakoniec skončilo zapadajúcim slniečkom.
Bol som prekvapený malou účasťou turistov z Kysuckého Nového Mesta, len traja účastníci, zvyknutý som na početnejšiu účasť, ale deň predtým sa zúčastnili jednej akcie iného kysuckého klubu a o deň neskoršie zas robili ďalšiu akciu Zatvárania kysuckej brány.
A hoci itinerár boj daný, od pôvodnej trasy sme sa v dôsledku počasia dosť odklonili. Pri najlepšej vôli by som nedokázal na mape vyznačiť trasu našej prechádzky. Doma som si síce pred akciou, ako obyčajne, popozeral trasu, ale mapa ostala len mapou a zapamätať si, kade sme sa túlali, to je už nad moje sily. Nešli sme totiž po značených turistických chodníkoch, to nebolo ani v pôvodnom itinerári, ale tak krížom-krážom z jednej osady do druhej. A keď sme aj niekde natrafili na takýto smerovník, nepovedal mi, kde sa nachádzame.
Smerovník v ktorejsi osade mimo turistického chodníka nehovorí,
kde sa nachádzate
.
Celá trojčlenná partia kysuckonovomestských turistov po výstupe z autobusu
kdesi v chotári Zákopčia
.
Sadra, cement, skala, či drevo v záhrade? Krásny drevený prírodný výtvor...
.
Sem-tam nejaká tá strecha alebo skupinka striech medzi horami
.
Osada v malebnom prostredí
.
Kaplnka na kraji ktorejsi osady
.
Spočiatku nám prialo krásne slnečné počasie
.
Cap s poriadnymi rohmi a bradou s rodinkou
.
Mamička s dcérkou alebo synčekom na kvietku
.
Zatiaľ ešte aj tiene vidno
.
Roztrúsené, akoby len tak nepravidelne rozsiate
.
Krása rôznorodých domčekov, žiadna uniformita...
.
To by malo byť v osade U Rulcov pri konečnej autobusu
.
A zachytil nás aj dáždik, ktorý nás sprevádzal až do príchodu do Nesluše
.
Takto upravujú kysuckí cestári cesty na Kysuciach:
Kovový žľab na odtok dažďovej vody, preložený šikmo cez cestu, prekryjú asfaltom.
Horný záber zo Zákopčia, dolný zn druhej strany, z Nesluše
.
Za dažďa rovno za nosom,
kdesi prídeme aj bez turistického značenia
.
Aj hrádzka na potoku. Táto stojí pevne, susednú zvalili prívaly
.
Starší turista tu má známeho chatára,
zastavili sme sa pri ňom a na stole sa hneď objavila fľaška slivovice,
vhodnej na zahriatie v takomto počasí.
Srdečná vďaka, chatár!
.
Niekde sa stretnete aj s takýmito pozostatkami kysuckých dreveníc.
Bez údržby nedokázali odolať zubu času
.
Pod Jakubovským vrchom, jediné miesto, s ktorým som si istý.
Odtiaľto sme sa už spustili dole do Nesluše.
Trochu len tak trávou, potom už po lesnej zvážnici až do dediny
.
To je ešte hneď pod značkou
.
"Pásli ovce valasi...", ale valachov nikde, ani len Dunča
.
Ešte furt dážď až do dediny
.
Ráno bola v potokoch voda priezračná,
potom za dažďa a po ňom hučala len taká biela káva
.
Dva neslušské minerálne pramene z viacerých, vajcovky,
ovoňal som, okoštoval obe, ale po skazených vajciach alebo síre nesmrdeli
.
Malý bočný potôčik má číru vodu, netečie ílovitou pôdou
.
Konečne Nesluša - horný koniec
.
Do odchodu autobusu do KNM takmer hodina času,
tak sme sa posadili v útulnej krčmičke k plápolajúcemu ohňu v krbe
.
Pivo, pivo a pivo... na záver
.
