Z Púchova krížom ta cez hory do Lednice. Ľahšie sa ta síce dá dostať z Lednických Rovní, ale prečo sa neprejsť viac, keď človek na staré kolená už potrebuje trochu viac toho pohybu ako za mladi, no nie?
A zas to nebolo najčistejšie, aj som si po neznámej hore v prvej časti vychádzky medzi Púchovom a Hornou Breznicou trochu poblúdil, ale nakoniec som sa na miesto určenia šťastne dotrepal. Trošku som blúdil, hoci som cez Púchov šiel stále po modro značkovanom turistickom chodníku podľa mapy. Ešte aj popod štreku som šiel správne, ale potom som kdesi značku stratil a vracať sa mi už nechcelo. Spoliehal som sa síce na mapu, podľa ktorej bolo treba ísť furt rovno, ale kdesi som mal trochu odbočiť doľava. Prehliadol som šipku a šiel som rovno. Keď som po čase zbadal, že už nejdem po značke, opýtal som sa tam jedného chatára, kade ďalej. A ten ma aj napravil. Nie síce na turistickú značku, ale aspoň na fajn lesnú štrkovú cestu.
*
Podľa tejto chýbajúcej modrej turistickej značky na stĺpe v centre Púchova
som sa vybral do Hornej Breznice
.
Upravená záhrada na kraji Púchova
.
Keď som stratil modrú turistickú značku,
ochotný chatár ma nasmeroval na cestu popri tejto búdke
.
.
Ale ani keď som sa dostal na cestu, na ktorú ma nasmeroval chatár,
nikde som nenatrafil na modrú turistickú značku.
Tak reku pôjdem aspoň po lesníckych bielych značkách,
veď kdesi sa už len musím dostať. Mapu mám, tak čože...
.
A po takejto peknej štrkovej ceste som sa dostal až na jej koniec.
Ďalej hore len rúbaniskom, veď keď prídem na hrebeň,
tak z neho už hádam uvidím na druhej strane nejakú dedinku
.
To som sa obzrel späť na miesto, kde sa končila lesná cesta
s obrátkou pre lesné vozidlá
.
.
Týmto zarasteným starým rúbaniskom som sa predieral hore
.
V sezóne tu bude bohato jahôd
.
Na hrebeň som sa aj vyškriabal, dedinku som však dole nevidel žiadnu,
ale zas keď sa spustím dole, tak sa musím dostať do doliny
a v doline bývajú dediny, pretiahnuté popri potoku
.
A tu už v diaľke čosi známe - Vršatské bradlá.
Keď pôjdem smerom ku bradlám, dostanem sa do Hornej Breznice
.
Navŕtaná a vystužená studňa hore na hrebeni.
Je ich tam niekoľko v rade pár desiatok metrov od seba navzájom
popri lesnej ceste po hrebeni
.
A tu pri zostupe sa v doline už objavila aj Horná Breznica
.
Dole Horná Breznica, v diaľke Vršatec
.
.
V Hornej Breznici som uvidel dva máje:
najprv jeden pred obecným úradom, potom druhý pri cintoríne.
Žeby jeden pre živé dievčatá, druhý pre mŕtve?
Jeden ochotný dôchodca mi aj začal vysvetľovať dôvod dvoch májov,
ale nedovysvetľoval, lebo mu práve prichádzal autobus
.
Pri tom druhom máji som natrafil aj na modrú turistickú značku.
Podľa toho som do dediny mal prísť popri cintoríne,
ale ja som prišiel popri obecnom úrade
.
Pumpa v strede obce
.
Stará drevenica
.
Krásne slovenské ľudové výšivky, nádherná práca šikovných rúk,
sa sušili na horúcom jarnom slnku
.
Za tým kopcom je Lednica a Lednické bradlá so zrúcaninami hradu
.
Mladý dubček s nezábudkou naprostred lesnej cesty
.
Z kopca vidno už aj Lednicu
.
Nad dedinou Lednické bradlá so zrúcaninou hradu vpredu
.
Tá poľná cesta nad dedinou vedie z Lednice do Červeného Kameňa,
od jedných bradiel ku druhým
.
.
.
.
.
Máj v centre Lednice
.
Lednický kostol, postavený v r. 1732-1735, je v poradí tretím kostolom v dedine.
Je na ňom umiestená tabuľka, že je pamiatkovo chráneným objektom.
Prvý kostol, murovaný, bol postavený ešte v 12. stor.,
v r. 1623 ho cisárske vojská pri obliehaní hradu zničili.
V r. 1625 bol postavený jednoduchý drevený kostol
(nie artikulárny, artikuly boli vydané až v r. 1681).
O násilnej rekatolizácii svedčia naledovné čísla z Lednice:
r. 1697 - 1745 evanjelikov, 513 katolíkov,
r. 1728 - 1742 evanjelikov, 1167 katolíkov,
r. 1731 - všeci katolíci
(podľa údajov na tabuli pri kostole a netovej stránky obce)
.
.
Vnútorná výzdoba kostola pochádza z 18. stor.
.
.
Pod hradom je upravený prameň výbornej vody,
ku ktorému sa viaže povesť o krásnej Kataríne, po ktorej je prameň pomenovaný,
a jej vernej láske k milovanému Ondrejovi.
Kríž ukazuje miesto, kde ukončila svoj život
.
.
.
.
Na začiatku bradla sú zvyšky hradu Lednica, v rekonštrukcii
.
.
To sú pohľady na Lednický hrad.
Na poslednej snímke je vchod do hradu, ktorý bol zatvorený,
ale nádvorie je sledované kamerovým systémom,
aspoň podľa upozornenia za mrežou, kam som sa už nedostal
.
Pôdorys lednicko hradu:
1 - hranolová veža,
2 - severozápadný palác,
3 - juhovýchodný palác,
4 - nádvorie,
5 - pozorovateľňa,
6 - podkovovitá veža,
7 - druhá brána
.
To je pohľad na hradné bradlo odzadu.
Vstup do hradu zamknutý, tak som sa šiel pozrieť aspoň hore na bradlá
.
Pohľad dole dolinou
.
.
.
.
Štrbina, oddeľujúca prvé bradlo od druhého
.
Pohľad zo stredného bradla hore dolinou
.
Tu som sa ešte dostal po tejto ploche hore,
je to v strede druhého bradla, ale vyššie som sa už neodvážil.
Mal som len obyčatné baganče, síce veľmi pohodlné, pevné,
ale vhodné na nenáročné prechádzky, nie na škriabanie sa po skalách
.
.
Toto lano vyzerá ako pomôcka pre takých tiežturistov, ako som ja,
ale normálne sa k nemu nedostanete, je až niekoľko metrov nad zemou
.
Informačná tabuľa Vás informuje o ničom
.
.
.
.
.
Pohľad na bradlá z druhej strany - tam kdesi uprostred som sa dostal hore,
čosi vyše polovice výšky, ale ďalej som si už po strmej úzkej skale netrúfal,
hoci tam bolo vidno stopy po odvážnejších turistoch
.
Na druhej strane údolia nad obcou smerom, odkiaľ som prišiel,
sú tzv. Lednické skalky (Skalice), ďalšia prírodná rezervácia
.
.
