Ako zvyčajne, počasie deň pred akciou i deň po akcii pekné, v deň akcie nepekné. Ale nič to neubralo na ničom. Len jedno ma mrzí: keď som si kedysi dávno zisťoval informácie o Veľkom Gríči, na ktorom som teraz bol prvý raz, dočítal som sa, že pod vrcholom sú reťaze, a na to som sa tešil najviac. Vraj je to ferrata, s tou martinskou, ktorú som absolvoval aj na jar, aj v jeseň, aj v zime, sa asi porovnávať nedá, ale aj tak by o malo byť príťažlivé. Pretože akcie sa zúčastnilo aj dosť detí, tak ferrata neprichádzala do úvahy.
Takéto nevzhľadné počasie bolo ráno v Turci,
Veľkú Fatru si viac-menej človek mohol len domyslieť
.
Kostol na návrší v Sklenom
.
Bralová skala nad Remätou z vlaku
.
Handlová a nad ňou Gríč
.
Počasie sa mení: vrchol Gríča sa ponoril do hmly
.
V Handlovej naproti stanici za štrekou v Bani Handlová
napĺňali vlakové vozne uhlím
.
Vlak z Prievidze takmer o hodinu po vlaku z Turca,
pomaly sa schádzali handlovskí turisti, prievidzských sa vyhrnulo bohato
.
Spočiatku trasa viedla ako na Malý Gríč, potom sa zelená odtrhla od červenej,
ktorá nás vyviedla až na Veľký Gríč
.
Je tam náučný chodník s tabuľami.
Pri prechádzaní baníckou kolóniou je zaujímavá tabuľa o histórii osady:
Ešte za Rakúsko-Uhorska spoločnosť postavila pre baníkov 596 bytov,
pre technikov a administratívu banský hotel a byty vyššej kategórie.
A to všetko v období 1. svetovej vojny.
Možno porovnávať túto starostlivosť so starostlivosťou dnešných zamestnávateľov?
Ani kapitalizmus nie je ako kapitalizmus a zamestnávateľ ako zamestnávateľ.
Keď som sa v lete túlal po sklárskych dedinách Novohradu
(Málinec, Zlatno, Utekáč, Katarínska Huta), aj tam som videl podobné baraky,
ktoré postavili bývalí majitelia sklární v čase Rakúsko-Uhorska
pre svojich zamestnancov
.
To už je pohľad na Veľký Gríč.
Ma sme šli miernejším stúpaním na hrebeň a potom po ňom,
ferrata ide z opačnej strany, strmo hore
.
Tu bola povrchová baňa Konštantín, teraz je tam kaprový rybník
.
Veľké mravenisko
.
Mierne stúpanie
.
Podobných prameňov je po trase viac
.
Pohľad na susedný Malý Gríč
.
Tesne pod vrcholom Veľkého Gríča
.
Za pekného počasia pekné výhľady
.
Pre hmlu ďaleko nevidno, ale hlboko hej
.
Ono aj keď stojíte na vrchole a pod nohami sa valia chuchvalce hmly
má svoje neopakovateľné čaro
.
Pretože to bola rodinná akcia prievidzských a handlovských turistov,
tak nechýbala ani vatra s opekaním dobrôt.
Najmä drobizgu sa to veľmi rátalo
.
Pri ohníku bolo veselo, nechýbal ani spev a tanec
.
Prikmotril sa aj jeden poľovník, aby nás upozornil na akciu poľovníkov,
kvôli ktorej sme časť zostupu museli meniť
.
Malý Gríč takmer na dohodenie, ale na dohľad istotne
.
Pozdná jeseň, lístie stromov už opadané
.
Malé skalné more, alebo aspoň jazero zo zamachovených skál
.
Krásna jeseň
.
Vynikajú opadavé ihličnaté červené smreky (smrekovce)
.
To už je studnička Sýkorka,
pri ktorej sme sa zastavili aj pri zostupe z Malého Gríča
.
Kostol vo Veľkej Lehôtke, neďaleko ktorého sme počkli na autobus do Prievidze
.
Minule z Malého Gríča som šiel peši až na prievidzskú stanicu,
teraz som vo Veľkej Lehôtke počkal s partiou na autobus pri pive
.
Takže mám už ďalší povinný kopec do plnenia
Oblastného turistického odznaku Hornej Nitry,
nemusím čakať do budúceho roku.
Takto z povinných kopcov mi chýba absolvovať už len jediný,
ale ten už naozaj nechám na budúci rok.
A na budúci rok mi ostáva aj ferrata na Veľký Gríč
.
