* * *
Odišiel mi kamarát - fotoaparát. Mohol by som ho prirovnať k môjmu prvému fotoaparátu Ľjubiteľ spred takých 55 rokov. Jednoduchý digitálny fotoaparát, taký bez transfokátora, len s digitálnym zoomom, pomerne nekvalitným, ale rozumeli sme si spolu veľmi dobre. Stačilo mu naznačiť, čo približne chcem, a on vykúzlil pekný obrázok. Po nejakých tých skúsenostiach s ním som sa dostal ku knihám Dave Johnsona: Jak využívat digitální fotoaparát a Romana Soukupa: Upravujeme digitální fotografie. Predsa: "Trochu teórie nikoho nezabije". Veď v súčasnosti každý je už odborníkom na fotografovanie, stlačiť spúšť dokáže aj dvojročné dieťa. Pretože som už mal predtým nejaké tie skúsenosti so systémom Corel a úpravou obrázkov, nemal som ani problémy s upravovaním fotografií na počítači. Napriek tomu som v článkoch použil len každý 5.-10. záber.
Odišiel zvláštnym spôsobom. Pri tradičnom by sa to dalo charakterizovať ako že nemá silu pretáčať film, takže všetky zábery sú na jednej snímke. Jedno, či je tam vsunutá karta alebo nie. A teraz šporujem na ďalší. Lenže z môjho dôchodcovského vreckového to trochu potrvá, ak nechcem obmedziť svoje ďalšie záľuby. A to veru nechcem. Veď kvôli jednej záľube zanechať ostatné, hoci len dočasne, to sa hádam ani nedá. Kúpiť na splátky by takisto znamenalo rozlúčiť sa s inými záľubami kvôli mesačným splátkam. Teda sa radšej dočasne lúčim len s jednou záľubou, ostatné obmedzujem len v minimálnej miere. Jeho oprava by možno stála viac, ako stojí nový. Dnešné veci sa už neopravujú, ale rovno vyhadzujú. Lúčim sa s nim teda týmito obrázkami z archívu, ktoré sme porobili spolu a pre ktoré sa nenašlo miesto v predchádzajúcich článkoch. Niekoľko ďalších je pripravených do iných článkov, ktoré mám rozpracované alebo už aj dokončené. Touto smutnou spomienkou naňho sa s ním lúčim.
Odpočívaj v pokoji!
*
