* * *
Nenadarmo sme sa my učili náboženstvo. Prak použiluž Dávid proti Goliášovi. Preto sme takobdivovali toho Dávida. Nie preto, že zvíťazil nad Goliášom, nám mohlobyť ukradnuté, kto zvíťazil, ešte sme poriadne nechápali víťazstvo dobra nad zlom, ale preto, že ho porazil prakom, že takpresne ním vedel narábať. To sme nedokázali ani my, fagani, a to smeboli veru naozajstní machri. O tom, že to bolo naozaj z praku a nie zgumipušky, svedčí aj naslovovzatý biblioznalec Jan Werich, ktorý vpiesni David a Goliáš spieval: "Když mu ale obr plivnul do očí, David se otočí, prakem zatočí...".Tak to bol jednoznačne prak, lebo gumipuškou sa predsa netočí a neviem, či za čias Dávidaa Goliáša už bola vynájdená guma. Preto bol Dávid medzi nami takýmuznávaným detským hrdinom. Vtedy sme ešte nečítali ani Tarzana, ani Winnetoua, to bolo až neskôr. Aj my sme sa tomu Dávidovi chceli vyrovnať.
Ale aby som to už ďalej nenaťahoval, tak sme sa teda pobrali vyrábať tú gumipušku, neodmysliteľnú osobnú zbraň môjhodetstva. Skaly ako patróny dogumipušky sa našli predsa všade a nestáli nás nič.
* * *
Najprvbolo treba nájsť vhodný materiál na rázsochu - rozvetvujúci sa konár srovnako hrubými vetvami. My sme to volali parožky. Výhodou bolo, že nahŕbe v neďalekej škole bolo množstvo odrezaných konárov. Nebolo treba ani mrzačiť prírodu, len pohľadať vhodný polotovar. Ono sa to dal použiť aj hrubý drôt, ale... ale to by už nebolo akoza môjho detstva.
Vhodnýmateriál sa našiel, treba ho teda opracovať. Čím? Predsa vačkovýmnožíkom. Ale ktorým? Doma ich mám habadej, len vybrať spomedzi nich nožík môjhodetstva.
Abyto bolo ako kedysi, z rôznych druhov nožíkov bola najvhodnejšia malá"rybička". Veľkú rybičku mám v dielničke na Bystričke. Spomienky súpredsa len spomienky.
Rázsochaje pripravená, urobiť zárezy pre gumičky, nájsť vhodné gumičky a remeň.Gumičky by mohli byť aj zo starých trenírok, ale my sme na to používalistaré bicyklové duše. Remeň môže byť zo starých topánok alebo staréhopudilára.
Všetko poriadne popriväzovať a môže sa začať so streleckými skúškami.
Hurá,gumipuška je na svete, Veronika ju skúša, funguje, strieľa sa jedna radosť! Nik ztriedy nemá také čudo, dokonca ani žiaden chalan! Je to iné, akokupovaná hračka, takúto veru v obchode nezoženie!
Sľúbilsom urobiť gumipušku aj mladšej vnučke Monike, gumipuška pre ňu je hotová, ale Monika bolamedzitým operovaná a celá je v gypse, takže sa to odskúšanie odkladá naneurčito.
Jedna gumipuška z gumy z trenírok, druhá z bicyklovej duše. Hotové čierno-biele videnie.
* * * Pri výrobe gumipušky som si zaspomínal aj na časy, ktoré som opisoval včlánkoch Detstvo 1 a Detstvo 2. To bol ešte raný detský vek na Málinci.Stredný detský vek v Bystrici sa tiež spája aj s gumipuškami, len trochu väčších rozmerov. Bývalisme neďaleko Robotníckeho domu, v ktorom bolaopravovňa autoplášťov a autoduší. A ako fagani sme mali takú zohratúpartiu, dnes by to nazvali tlupou alebo bandou, také hyperaktívne deti (podľa mňa každé zdravé dieťa by malo byť hyperaktívne, ak nie je, tak je choré). Chodili smesi do dielne "kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň" duše, ktoré mališlusdefekt a boli vyradené ako neopraviteľné, len tak nahádzané nahŕbe na dvore. No a z týchto duší sme si robili tiež maxigumipušky, také, čo sa nimi dali strieľať kamene veľké ako detská hlavička. Miestorázsochy si stali dvaja poriadne silní fagani, nemohli to byť žiadnetrasorítky, asi tak meter od seba, chytili každý jeden koniec gumyoboma rukami nad hlavou, tretí nabíjal a pálil - založil skalu,natiahol gumipušku a pustil. Skala ako detská hlavička letela ponad Hronna druhú stranu. To ešte Hron v meste nebol zregulovaný, tiekolneďaleko posádkovej správy, taký kľukatý, hadovitý, brehy zarastené, vŕby, jelše, ponad Hrontam bol aj železničný most, po ktorom išla štreka z malej štácie naveľkú, ktorá bola vtedy omnoho bližšie k stredu mesta ako teraz. No, hotoví delostrelci a manévreako na Oremlaze. Vojenský výcvikový priestor priamo v strede mesta. Atak sme na druhej strane Hrona ostreľovali jeden starý opustený dom,len tak škridle na ňom trieskali. Aj to bola súčasť našich detskýchhier bez dozoru, príkazov, zákazov a nesenia dôsledkov v podobe remeňa.Lebo o tomto rodičia nevedeli, samozrejme, že sme sa im s tým saminezverovali, nespovedali. A žalovať nemal kto. No a kde nieto žalobcu,nieto ani sudcu.
* * *
Začínajú sa prázdniny.
Oteckovia, urobte radosť svojim ratolestiam vlastnoručne vyrobenou gumipuškou.
