Spomienky - Brigáda v Košiciach

Nedávno som si zaspomínal na prázdninovú vysokoškolskú brigádu v Suchej Hore na Orave. O rok na to, v r. 1960, sme boli na brigáde v Košiciach. V partii boli spolu dievčence, budúce prvoročiačky na Pedagogickej fakulte v Nitre, budúce maďarské učiteľky, a chlapci strojári, ktorí už prvý ročník mali za sebou. Alebo aspoň niektorí, lebo niektorých v septembri ešte čakali opraváky.  Ubytovali nás na vysokoškolskom internáte veterinárov. Prídeme na izby, všetko obhliadame, a tu sa Vojto skloní, pozrie pod posteľ a tam zasunutý veľký kufrisko. Hovorí nám ostatným: - Čo je v ňom, to je moje...  Vytiahne kufor spod postele, čosi v ňom hrká, otvorí ho, a tu v ňom veľké prekvapenie - samé kosti: hnáty, rebrá, psie, mačacie alebo neviemaké to boli lebky, čeľuste so zubami...  Tak mu prischla prezývka Kolohnát.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)
Obrázok blogu

* * *

 V pracovných brigádach sme boli spoločne chlapci a dievčatá. Približne tak jedna k jednej, pol na pol. V našej brigáde chlapci všetko samí Slováci, po maďarsky ani ceknúť, ani pasívne sme ničomu nerozumeli okrem pár „vybraných“ slov. Žiadne mondokovanie.

 Budúce učiteľky boli z okresov Dunajská Streda a Komárno. Bolo na nich vidieť to, čo sa okato prejavuje aj v dnešnej dobe. Neovládali slovenský jazyk, veď doma sa rozprávali len po maďarsky. A pretože sa hanbili, že v slovenčine nerozoznajú pády, rody a pod., tak sa s nami radšej ani nerozprávali, len tak medzi sebou po maďarsky. Bisťu, pekné dievky to boli, to sa musí uznať! Také, no, ako Maďarky. Aj pastva pre oči, aj do ruky čo chytiť, aj (čítať to bude aj vnučka, tak radšej 3 bodky)... Boli sme veľmi zvedaví, o čom to môžu stále trkotať. Typické ženy, jedno, či Maďarky alebo Slovenky, jazyk im nikdy nezastal. Asi tak na tretí deň, keď nás to už prestávalo baviť, vymenili sme jedného z našej brigády za iného z druhej brigády, kdesi z Felediniec, ktorý vedel dobre po maďarsky. Samozrejme, dievčence ani len netušili, že sme medzi nich nasadili špióna, ktorý nám večer všetko vyrozprával.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Vtedy ešte nebolo zvykom, aby dievčatá používali taký slovník, ako používajú tie dnešné, taký ten námornícky alebo pastiersky. Boli sme veľmi prekvapení „slovnou zásobou“ budúcich učiteliek. Také „krásne“ výrazy, také tie „od srdca“, sme nepoužívali tak frekventovane ani my, chalani.

 Po pár dňoch jeden z našej brigády prezradil svojej priateľke, ktorú si medzi nimi stihol nájsť a ktorá z nich najlepšie ovládala slovenčinu, túto špionážnu aféru. Malo to pre nás prekvapivý účinok na ne: dievčatá sa vzopreli a - čuduj sa svete - začali sa aj medzi sebou rozprávať po slovensky a bolo po separácii. Spočiatku len takou kostrbatou neučesanou slovenčinou, ale predsa tak, že sme im aj my rozumeli. A takto sa ony pri nás zdokonaľovali v slovenčine. Na konci bolo na nich ten pokrok aj poznať. A vzájomné porozumenie a priateľstvo sa začalo prejavovať aj iným spôsobom. Mladí sa ani vtedy nezapreli, nech boli hocakej národnosti alebo vierovyznania.

Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  256x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu