Hypermarket – to vtedy pre nás bolo nezvyklé. Aj obsluha a móresy v ňom. Šiel som do oddelenia elektro pozrieť niečo pre deti. Obzerám, vyberám, výber bohatý. Predavač sa prechádza pomedzi regály, nič. Oslovím ho lámanou nemčinou, že by som si chcel vyskúšať vybraný tovar, tak ako som na to bol zvyknutý doma. Doma v hociktorom obchode bolo samozrejmosťou tovar zákazníkovi vyskúšať a vysvetliť jeho fungovanie a manipuláciu s ním. Ale uňho žiadna ochota predviesť mi tovar. A zas kúpiť niečo a doma zistiť, že to nefunguje? Mačku vo vreci? Tak to teda nie. Ako to reklamovať, veď len cesta do Viedne a späť by ma vyšla tak draho, teda doma by som to mohol akurát vyhodiť. Tak som sa na to podujal sám. Vzal som batériu zo susedného regálu, založil a skúšal so slúchadlami na ušiach. Fungovať fungovalo. Pozriem na hodinky, o päť minút odchod autobusu. Spokojný som to rýchlo zabalil a ponáhľal sa k pokladni zaplatiť.
Po krátkom čakaní pri pokladni zaplatím časť markami, časť šilingami a šťastný z nákupu odchádzam. Zrazu ma zastavia dvaja svalovci v uniforme, aby som ich nasledoval. No, aj to bolo na naše vtedajšie pomery dosť nezvyklé, aby obchod mal vlastných policajtov. Zaviedli ma do malej miestnosti, pustia video a tam vidím sám seba, celú činnosť medzi regálmi. Zoberú môj nákup, odbalia a vyberajú. Až vtedy som si uvedomil, že v tom zhone som zabudol vybrať a vrátiť batériu. Vypýtali si moje doklady, zistili, že som Slovák, zavolali slovenského tlmočníka. Požiadal som, aby zavolali aj predavača. Zavolali, a ten mi dosvedčil, že som ho prosil, aby mi pomohol odskúšať tovar. To však nebolo nič platné. Žiadali odo mňa zaplatiť pokutu, stonásobok ceny batérie. Toľko peňazí som už nemal, tak vypísali len akýsi blok, aby som peniaze poslal poštou. Batériu si samozrejme nechali. Deti sa prehrávaču tešili pol roka. Pokazil sa a opravovať sa to neoplatilo. Leží kdesi pohodený v garáži.
Vtedy som si v duchu povedal: „Zlatí naši slovenskí predavači, ktorí ochotne človeku predvedú tovar. Nemusel som mať takúto hanbu a stať sa zlodejom“. Ale peniaze im posielam doteraz.
