* * *
A tam za Botanickou záhradou, zastrčená na brehu Dunaja, stála skupina drevených prízemných barakov, ktorá tvorila tento internát. Boli to typické robotnícke ubytovne tých čias so spoločnými umyvárňami. Izby dvoj- a štvorposteľové. Samoobsluha pri kúrení, na izbe kachle s nádobou na uhlie, na dvore pod strechou sklad uhlia. V lete vynikajúco, krásne okolie, na vode sa pohojdávali nákladné člny pripevnené k brehu, na ktorých sme sa pripravovali na skúšky a opaľovali. Niekedy nám vetrík pripravované ťaháky zmietol do Dunaja. Na Dunaji trénovali vodáci Slávie SVŠT, ktorí tam mali v susedstve lodenicu. V zime, ak ste nechceli pomrznúť, museli ste si nosiť uhlie, rozkurovať a prikladať do pece. Život voľný, vrátnica pri vchode do areálu len na ozdobu. Na tomto internáte som býval jeden rok na dvojposteľovej izbe s kamarátom-futbalistom, ktorý v súťažnom období každý týždeň chodieval domov hrať futbal. A bol to výborný študent, skončil s červeným diplomom a výborný futbalista, veď druholigový mančaft zaňho neskoršie zaplatil sadou dresov a kopačiek, až nakoniec skončil v na tie časy veľmi bohatých kluboch Lokomotíva Košice a Baník Prievidza (nie, nevymýšľam si, boli to jedny z najbohatších klubov tých čias, ale to by si zas vyžiadalo ďalšie spomienky).
Ako študenti sme chodili v sobotu večer s pár korunami do takých podnikov ako Maďarská pivnica, La Paloma, Krym... Čašníci nás síce nemali radi, ale nám sa tam páčilo, tak sa museli tak zatrpknuto na nás usmievať. My sme sa na nich usmievali tiež. Ak človek žil celý mesiac zo štipendia 400,- Kčs a pritom mu to muselo stačiť na ubytovanie so stravou, električenku, cestovanie za rodinou raz mesačne, návštevy podnikov, kín... Naše dvojposteľové izby boli najmä v noci zo soboty na nedeľu veľmi vzácne, veď kam nadránom ísť s nabalenou babou, ak nie na internát. Obyčajne záujemca si dopredu objednal izbu za pol litra vína, takže ja som išiel spať do jeho postele a jemu som dal kľúč od našej izby. Víno sme neinkasovali hneď, robili sme len priebežnú evidenciu. Stávali sa aj prípady, že izba nebola objednaná, ale napriek tomu o 3. ráno klope niekto na dvere, že potrebuje ubytovanie. Vtedy som vyskakoval cez okno a prešiel do štvorposteľového baraka a teplú posteľ som nechal tak. Taxa v takomto prípade bola liter vína. Keď podľa priebežnej evidencie sa toho vína nazbieralo viac, tak sme si sadli všetci spolu (ubytovatelia i ubytovávaní), ubytovávaní splnili záväzky vyplývajúce z evidencie a nová evidencia mohla začať od začiatku.
No a takto sme si v praxi overovali zásady socialistického trhového mechanizmu: trhový - tovar (izba, posteľ) mal svoju hodnotu a cenu podľa zákona ponuky a dopytu, socialistický - zisk bol použitý spoločne v prosoech celého kolektívu.
Joj, veru výborný život bol na tých Švédskych domkoch, lepší ako na Mladej garde alebo hociktorom inom internáte. Veselo tam bývalo, to teda hej.
Cestička k internátnym barakom
Staré známe drevené baraky
Poďakovanie: Za poskytnutie fotografií srdečne ďakujem slečne
Silvuške Petruchovej
