Výpočtové pomôcky minulosti

Za našich žiackych a študentských čias sa ešte ani obyčajné kalkulačky v škole nepoužívali. Keď žiaci nastupovali do prvej triedy, nevedeli čítať a rátať, ako terajší prváčikovia. Vychádzalo sa zo zásady, že ak by žiak už vedel, čo sa v škole budú učiť, nedával by pozor a nemusel by ani zachytiť ten trend, ako iní, že sa musí učiť a mohol by tak zaostať za tými, čo nevedeli pri nástupe do školy nič. A druhý faktor bol ten, že rodičia sa nám nestačili tak venovať ako teraz. Teda jediné, čo sme pri nástupe do školy vedeli, bol Otčenáš.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (31)

Prvými výpočtovými pomôckami, ktoré sme používali v ľudovej, bolo známe počítadlo s guľami - abakus. Také veľké bolo umiestené vpredu pri tabuli. To bola jediná pomôcka na vyučovanie počtov. Ani doma nik z triedy nemal žiadne počítadlo. Pokiaľ sa pamätám, tak ani počtovnicu sme v prvej triede nemali, len šlabikár a učebnicu náboženstva.

Veľký abakus Malý abkus Ruský ščot

Ďalšími výpočtovými pomôckami, ktoré si pamätám zo školy, boli 5- alebo 8-miestne tabuľky dekadických logaritmov, knižka, plná čísiel, ale to už na priemyslovke. Zvláštnou prílohou boli tabuľky logaritmov funkcií uhlov a prirodzených logaritmov. Nepoznám terajšie učebné osnovy stredoškolskej matematiky, neviem, či sa logaritmické tabuľky ešte používajú, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa už o nich len zmieňuje.

Ďalšou významnou pomôckou bolo logaritmické pravítko – logaritmické počítadlo. Môžem povedať, že hoci priemyslovky boli viac zamerané na výchovu stredných technických kádrov a gymnáziá viac na prípravu na vysoké školy, zvolenská priemyslovka zásluhou výborných profesorov nezaostávala ani v príprave na VŠ, o čom svedčí aj minimálny úbytok jej absolventov počas štúdia na VŠ za mojich čias.

Pamätáte si ho ešte, starší priemyslováci? Pevná, pohyblivá stupnica a jazdec...

Na odborných predmetoch, ako sú mechanika, časti strojov a pod. neodmysliteľnou pomôckou študenta bolo logaritmické pravítko, založené na princípe spočítania a odčítania logaritmov. To bolo aj základným vybavením konštruktérov vo fabrike. Tam bolo dôležité nepomýliť sa najmä pri určovaní desatinného miesta vo výsledku. Také logaritmické pravítko, to bol tiež hotový nezmar: násobenie, delenie, umocňovanie, odmocňovanie, goniometrické funkcie... Keďže sa používali všelijaké bezpečnostné konštanty a konečný výsledok (napr. rozmer súčiastky) sa upravoval na okrúhlu cifru, prípadne podľa normy v tabuľkách (známe Schmidtove tabuľky, ktoré obsahovali všetko), tak z hľadiska presnosti nebolo ani tak dôležité, či niečo vyšlo 2,95 alebo 3,05, ale bolo dôležité, že je to okolo 3 a nie okolo 30 alebo dokonca 300. No a keď sme štyri roky denno-denne používali toto počítadlo, tak aj prácu s ním sme mali v krvi. Okrem možnosti počítania počítadlo bolo aj zdrojom vzorcov, pretože na zadnej strane boli vytlačené rôzne matematické vzorce a návod na použitie s príkladmi.

Aj na vysokej škole sme používali logaritmické pravítko na cvičeniach a pri riešení ročníkových prác. No a my, priemyslováci, sme používali ešte čosi: tzv. „bulharskú konštantu“. Keď nám vychádzali nejaké neprijateľné výsledky, rozmery súčiastok, tak sme kdesi doprostred výpočtov vpasovali "bulharskú konštatu", aby výsledky boli prijateľné (gymnazisti obyčajne "bulharské konštanty" nepoužívali, tí sa napr. vôbec nepozastavili nad tým, že ložisko priemeru 50 mm bolo široké 200 mm, kým sa to nenaučili od priemyslovákov). Logaritmické pravítko, také malé, asi 15 cm dlhé, nosili aj konštruktéri vo fabrike v hornom vrecku pracovného plášťa spolu s ceruzkami a plniacim perom.

Doma mám z tých čias dve logaritmické počítadlá: pravítkové a hodinkové. Logaritmické pravítko má tieto logaritmické stupnice: x, x², x³, 1/x, tg, arc, sin, cos, e^x, e^0,1x, e^0,01x, lg x. Druhé logaritmické počítadlo, ktoré mám, je kruhového tvaru podobné vreckovým hodinkám so stupnicami a ručičkami na oboch plochách-stranách.

Vo fabrikách, v úradoch, ale aj v bankách... sa na presné výpočty v tom čase používali ručné kalkulačky s kľukou na ľudský pohon a prehadzovačom desiatkových rádov (toho vrchného vozíka). Pri násobení napr. 5 sa "kurbľou" muselo otočiť päťkrát, lebo násobenie bolo postupné načítavanie. Napr. pri násobení ABCxXYZ sa nastavilo číslo ABC na klávesnici, spočítalo sa X-krát (otočilo sa X-krát kľukou), prehodil sa vozík o 1 rád dozadu (násobenie 10), spočítalo sa Y-krát (opäť sa otočilo Y-krát kľukou), prehodil sa vozík o ďalší rád dozadu (opäť násobenie 10) a spočítalo sa Z-krát. Pamätníčky účtovníčky si na ne možno ešte spomenú, ja ich mám v živej pamäti.