* * *
Príčiny vypuknutiarevolúcie i ciele revolucionárov v roku 1848 boli vo viacerých krajinách rovnaké:Bola to nespokojnosť s reakčnými vládnymi režimami. V Rakúsku sarevolúcia začala v marci 1848. 11. marca sa v Prahe zišlipredstavitelia českého národného hnutiaa sformovali národné a sociálne požiadavky panovníkovi.Už o dva dni, 13.marca, vypukla revolúcia aj vo Viedni.
V Bratislave zasadal uhorský snem. Hlavnou požiadavkou stúpencovreforiem na sneme bolo zrušeniepoddanstva. V tomto radikálnom krídle aktívne na sneme vystupovalĽudovít Štúr, poslanec za mesto Zvolen, ktorý doformuloval slovenskýnárodný a politický program. Program Slovákov požadoval zrušenie poddanstvavýkupom, uzákonenie politickýchpráv pre ľud, najmä aby každý bez rozdielu mal právo voliť svojichzástupcov do snemu a do stoličných zastupiteľstiev, zrušeniešľachtických výsad a zrovnoprávnenie všetkých národov Uhorska. Snemprijal o. i. zákon o zrušení poddanstva a zákon o nezávislosti Uhorska.
28. 3. 1848 na ľudovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši boli prijatéLiptovské žiadosti pod vedením M. M. Hodžu, ktoré bolipokrokovejšie ako marcové zákony uhorského snemu. Žiadali uzákonenie svojbytnostislovenského národa, jeho primerané zastúpenie v uhorskom sneme,slovenské vyučovanie na ľudových školách, uznávali maďarčinu akodiplomatický jazyk a požadovali len skromné jazykové práva. Žiadosti boli síce stiahnuté, ale boli inšpiráciou pre Nitrianskežiadosti, ktoré boli prijaté na veľkom zhromaždení pod vedením J. M. Hurbana 28. 4. v Brezovej pod Bradlom. 11. 5. na zhromaždení v Liptovskom Sv. Mikuláši boli prijaté Žiadosti slovenského národa, prvý politický program Slovákov. Maďarská vláda, ktorej sa splnili jej požiadavky, na revolučné dianie na Slovensku, ktoré požadovalo viac, odpovedala vyhlásením stanného práva v hornouhorských stoliciach.
16. 9. vo Viedni vznikla Slovenská národná rada. Hneď na to, 19. 9. vyhlásila SNR na veľkom zhromaždení na Myjave neposlušnosť maďarskej vláde a vyzvala Slovákov do národného povstania. Politickými vodcami sa stali Hurban, Hodža a Štúr, vojenské veci riadili Moraváci Bloudek, Zach a Janeček, ktorí dávno predtým zhromažďovali slovenských dobrovoľníkov. 21. 9. sa z Myjavy vydali do Brezovej pod Bradlom. Prvý boj sa uskutočnil 22. 9., v piatok.
"...Z troch strán bol vypočtovaný útok na Brezovú v deň tento. Národná rada o všetkom mala dobré správy. Bola teda prihotovená k odrazeniu útoku, trebárs strelnou zbraňou ozbrojených nemala od 1000 bojovníkov viacej. Ľudu bolo vyše 7000 hláv, najviac iba zbraňou sedliackou ozbrojených. Celé batalióny záležali z kosinárov, cepárov, sekerníkov, ktorí medzi stotinami strelnou zbraňou ozbrojenými rozpostavovaní boli. Zo všetkých troch strán odrazený bol útok víťazne. Od polnočno-západnej (SZ) strany išla garda senická, šaštínska a ľud nahnaný, posilnený jednou ôsmou stotinou pluku Ceccopieriho; od poludňajšej (V) strany, od dediny Hradišťa 400 Walmodenových kyrysníkov pod vedením Vojniča, majora; od západu 11. stotina Ceccopieriho a vyše 1000 gardistov maďarských, ktorých chrbát kryli dve eskadróny dragúnov vo Vrbovom..."(*). Také hordy sa valili na slovenských dobrovoľníkov, boje sa skončili víťazstvom slovenských dobrovoľníkov. Tak zažala kapitola slovenského ozbrojeného boja za národné práva.
Nakoniec ešte jeden citát z Dohnányho knihy: "Národ je vtedy šťastný, keď sa cíti byť jednou veľkou rodinou".
*
Predstavitelia Slovenskej národnej rady:
Jozef Miloslav HURBAN, Ľudevít ŠTÚR, Michal Miloslav HODŽA
Známka k 150. výročiu Slovenského povstania
SNM - Múzeum Slovenskej národnej rady v Myjave
Foto: Stránka mesta Myjava
Pamätník slovenským dobrovoľníkom neďaleko Myjavy
Foto: Martin Marušic
Pamätník slovenským dobrovoľníkom v Čadci
Foto: stránka mesta Čadca
Pamätník turčianskym dobrovoľníkom v Martine
Literatúra:
(*)- Mikuláš DOHNÁNY: História povstania slovenského z roku 1848, Tatran, Bratislava, 1988
- Samuel D. Štefanovič: Slovenské povstanie z roku 1848/49, očitý svedok , Tatran, Bratislava, 1988
a ďalšie
