* * *
Takmer 900 dní trvala blokáda Leningradu. Bolo to najťažšie obdobie v histórii mesta.
Krátka chronológia toho obdobia:
29.8.1941 - prerušené železničné spojenie Leningrad - Moskva,
4.9.1941 - začiatok ostreľovania mesta,
8.9.1941 - prerušené pozemné spojenie a uzavretie obkľúčenia,
dec. 1941 - prestala fungovať mestská doprava,
jan. 1941 - prestal fungovať vodovod,
18.1.1943 - prelomenie blokády,
27.1.1944 - úplné oslobodenie mesta.
Zo severu na niekdajšej sovietsko-fínskej hranici boli fínske jednotky, z juhoápadu, juhu a juhovýchodu nemecké jednotky. Zo západu z Fínskeho zálivu bránila mesto námorná pevnosť Kronštadt na ostrove Kotlin, kde boli stiahnuté zvyšky Baltického loďstva, z východu bolo Ladožské jazero zamrznuté od polovice novembra do začiatku mája.
Po uzavretí obkľúčenia spojenie s Veľkou zemou bolo len po Ladožskom jazere, po tzv. Ceste života, a letecky. V zime po zamrznutí Ladožského jazera zásobovanie mesta prebiehalo po ľade, nákladnými autami, ťahajúcimi za sebou aj sane. Vo vnútornom obkľúčení bolo obyvateľstvo mesta aj vojaci Leningradského frontu. Situácia v meste bola nepredstaviteľne zložitá a ťažká. Okrem každodenných leteckých náletov a delostreleckého ostreľovania, ničil obyvateľov aj hlad, nemoci a zima. Napriek tomu život v meste bežal ďalej: vo fabrikách sa pracovalo, závody dodávali armáde zbrane, prístroje a muníciu, študenti sa učili, Palácové námestie (medzi Zimným palácom-Ermitážou a budovou bývalého Hlavného štábu) sa zmenilo na zeleninovú záhradu, kde pestovali kapustu, konali sa koncerty... Dmitrij Šostakovič skomponoval a premiéru mala 7. symfónia - Leningradská. Napriek tomu, že veľa obyvateľov, najmä detí, starcov a žien, bolo z mesta evakuovaných, predsa počas blokády zomrelo v meste okolo 650 tisíc obyvateľov.
Stránky z denníka TáneSavičevovej: „Žeňa umrela 28. dec. o 12. hod. ráno 1941“, „Babka umrela25. jan. o 3. hod. popoludní 1942“, „Leka umrel 17. marca o 5. hod.ráno 1942“, „Dedko Vasja umrel 13. apr. o 2. hod. v noci 1942“, „DedoĽjoša 10. mája o 4. hod. popoludní 1942“, „Mama 13. mája o 7,30 hod.umrela 1942“, „Savičevovci umreli“, „Umreli všetci“ – to nemôže nechaťľahostajným nikoho.
Takáto spúšť ostala po Nemcoch v obsadenom Petrodvorci
Pozn.: Predchádzajúce dve reprodukcie sú z knihy Город-герой Ленинград (Mesto-hrdina Leningrad)
Piskarevský cintorín - pietna spomienka na obete blokády - pamätník Мать-Родина (Matka-Vlasť)
Na počesť oslobodenia mesta bol vydaný poštový hárček, ktorý má dva varianty (v nadpise na jednom je medzi 27/1- a 1944 medzera, druhý je bez medzery)
* * *
Vo svojej zbierke mám niekoľko poštových dokumentov z obdobia blokády - z mesta i do mesta. Uvediem z nich aspoň štyri:
*
Prvý dokument: Z 15. 10. 1941 z Leningradu do Krasnojarska na Sibíri:
15.IX. (41)
Dnesodchádzam z Leningradu na niekoľko dní. O našom živote si môžete usudzovať z novín, no pravdepodobne zdiaľky je to strašnejšie.Jelizaveta Fjodorovna je zdravá, dobrá, no veľmi jej je smutno za Vami .Neustále myslí a hovorí o Vás. Vaše listy očakáva netrpezlivo, po doručení číta a prečítava. Aľjoša môj je na kasárenskom poriadku. Ja som tiežsama a preto často zájdem k Jele Andorovne. Píšem Vám na želanieJe(lizavety) F(jodorovny). Ona toto nemôže písať.
Pozdrav...
*
Druhý dokument: Z 15. 6. 1942 z poľnej poštovej stanice v Leningrade do Leningradu
15.VI.42
Vieruša!
Veľmi sa znepokojujem o Vás. Píš, rodná, častejšie. Ako detičky? V najbližších dňoch sa postarám poslať niečo zvláštne. Píš, nečakajúc na odpoveď. Bozkávam Vás všetkých, drahí. Všetkým pozdrav...
Kúp pohľadnice a baliaci papier.
*
Tretí dokument: Z 21. 1 1943 z poľnej pošty do Leningradu
21.I. (43)
Zdravstvuj, drahá mama!
Ja som živý a zdravý. Želám aj Tebe úspechy v Tvojom živote. Napíš mi o svojom zdraví. Ak môžeš, pricestuj, ja naproti neviem, či prídem alebo nie. Dobre by bolo, keby si prišla, ja pravdepodobne čoskoro pôjdem na front. Pošli mi oznam, ak neprídeš. No zatiaľ dovidenia.
Do skorého videnia...
*
Štvrtý dokument: Z 31. 5. 1943 z Meleniek v Ivanovskej oblasti do Leningradu
Zdravstvujte, drahí Ľjalečka, teta Naďa a dedko Gabriel!
Len čo som prišla z nemčiny. Známku ešte neviem, a zajtra pôjdem na botaniku - a to je všetko. Ostanú mi len tri. Za také krátke obdobie medzi listami - 1 deň nie je nič nové. Ešte neviem, či dostanem záznam za 5.triedu s tými známkami, ktoré som dala. 5. triede budú dávať záznamy 3., ale ja neviem. Za 4. triedu záznamy takisto zatiaľ nedávali. Čoskoro zasadíme fazuľu, pretože je už namočená a naklíčila.
Do videnia.
Silno bozkávam...
*
Toľko štyri dokumenty tej hroznej doby. Hovoria o starostiach ľudí, ale aj o tom, že v takých dobách pošta fungovala pomerne spoľahlivo a rýchlo a život v meste pulzoval. Niektoré z týchto dokumentov sú písané pekným vypísaným písmom, ale mne ako Nerusovi, dalo zabrať prečítať ich.
