Rozlúčkou bol sprievod spred budovy Strojníckej fakulty SVŠT na Hviezdoslavovo námestie pred Slovenské národné divadlo, tam sme odovzdali pamätnú listinu Ladislavovi Chudíkovi, ďalej pred Národný výbor hl. mesta Bratislavy, kde sme odovzdali pamätnú listinu primátorovi mesta až do Výskumného ústavu zváračského, ktorý bol pre nás miestom dielenskej praxe počas takmer celého štúdia, pretože fakulta mala vlastné dielne len také provizórne. Sprievod mestom po frekventovaných uliciach a námestiach v predpoludňajších hodinách za normálnej dopravnej premávky. Dokonca na dôležitých križovatkách riadili dopravu uniformovaní policajti, ktorí nás uprednostňovali aj pred mestskou hromadnou dopravou, ako to vidno na Námestí SNP, kde stoja električky aj autá, kým prejde náš sprievod z bočnej ulice cez námestie. Všetko legálne, schválené na príslušných miestach, s požadovanými pečiatkami, veď sme predsa nešli po chodníku, ale po frekventovaných uliciach a námestiach. Celkom slušné, zopár študentov v divadelných kostýmoch, niektorí v cylindroch alebo amatérsky vyrobených iných prikrývkach hlavy. Všetci na krku zavesené voskové pečate, akú vidno aj na pamätnej listine. Neostali po nás popísané chodníky alebo budova Mladej gardy, ako som to videl pri ostatnej návšteve Bratislavy alebo ako je to v hociktorom vysokoškolskom meste na Slovensku.
*
Pamätná listina s podpismi poslucháčov a voskovou pečaťou, ktorú sme odovzdali primátorovi Bratislavy. Zisťujem, že podpis sa mi prakticky za to dlhé obdobie 44 rokov vôbec nezmenil
Traja strojári-ekonómi s mojím výtvorom "k-e-konóm" vo vestibule SjF SVŠT:
Vlado Valent, Jano Urda a Imro Strmenský. Ten kôň sa skôr podobá somárovi ako koňovi, ale kreslil som ho bez predlohy na internáte v predchádzajúci večer
Ďalší strojár-ekonóm: Boris Franko, za ním Dušan Gbelský
Takto to vyzeralo ako vo včeľom úli pred budovou fakulty pred slávnostným sprievodom mestom
To sa už zoraďovalo na sprievod, vpredu historické autá, na jednom z nich kapela (myslím, že sa volala Tradicional-jazz, ale nie som si v tom istý) - trasa popri Olympii na Kollárovom námestí - La Palome a Kryštal-bare na Markušovej ulici - Ul. československej armády k Manderláku - Kamenným námestím - Gorkého ulicou popred Tuzex pred Slovenské národné divadlo
Pred Slovenským národným divadlom prvá zastávka a odovzdanie pamätnej listiny (myslím si, že vtedajšiemu riaditeľovi) Ladislavovi Chudíkovi. Veď nielen že sme chodili do divadla, ale sme na internáte poriadali besedy s takými osobnosťami slovenskej kultúry, ako boli herci Mária Kráľovičová, Ladislav Chudík, Martin Gregor, František Dibarbora, Emília Vašáryová a ďalší, so známymi spisovateľmi, básnikmi...
Potom nasledovala trasa medzi mliečnym barom, kde mávali výborné bryndzové halušky so škvarkami a cmarom alebo aj hoci aj rumový koktail a detskou cukrárňou (myslím, že Malý Muk sa volala) s vynikajúcimi krémešmi časťou korza Rybárska brána s bulharským kultúrnym strediskom, cez Námestie 4. apríla s radničnou vežou na Primaciálne námestie pred Národný výbor hl. m. Bratislavy, kde bola ďalšia zastávka. Nasledovalo odovzdanie Pamätnej listiny primátorovi Bratislavy s podpismi a pokračovalo sa ďalej
Od Primaciálneho paláca Klobučníckou ulicou popri Poľskom kultúrnom stredisku na rohu ulice a námestia na Námestie SNP
Hore Námestím SNP popred obchodný dom Kamzík Poštovou ulicou popri Palacke s non-stop kinom Čas, takmer ku Domu pionierov a mládeže (dnešný prezidentský palác) na Mierovom námestí, Námestím 1. mája popred Tatra-revue opäť pred Strojnícku fakultu. Ľudia na chodníkoch sa zastavovali, obzerali si nás, čudovali sa, čo sa deje a my sme sem-tam zaskandovali: "Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku!"
Opäť popred Strojnícku fakultu opačným smerom, ako sme sa vybrali do mesta. Tu bola tiež ďalšia zastávka
Sprievod ďalej pokračoval Mýtnou ulicou popred pivničnú vináreň na východnej strane, predajňu mlieka na rohu Mýtnej a Belopotockého, kde sme chodili raňajkovať a desiatovať, starú budovu Strojníckej a Elektrotechnickej fakulty SVŠT a náprotivnú dielničku obuvníka Petra Genca na rohu Mýtnej a Tabakovej na Račianske mýto
Z Račianskeho mýta Ulicou Februárového víťazstva popri prvých bratislavských a slovenských panelákoch, výškových budovách, popred Krajskú správu Zboru národnej bezpečnosti, fabrike Kablo, železničnej stanici Bratislava-filiálka do Výskumného ústavu zváračského
Rozlúčka na nádvorí Výskumného ústavu zváračského, ktorý nám počas štúdia slúžil aj ako dielne
Z Výskumného ústavu zváračského potom popri Stolwerku s rozvoniavajúcou čokoládou na konečnú - študentský domov Mladá garda
Ďuro Nagy, budúca pani Oprchalová, Franto Kovář, budúca pani (?Laciková?) a jej budúci manžel Jožo (Lacika?) a Stano Jošth
Skupinka strojárov-ekonómov pred študentským domovom Mladá garda:
dolný rad: Vlado Valent, Lajo Cziria, "farár" Karol Oprchal, Boris Franko,
horný rad: Dušan Gbelský, nebohý Jožo Stank, budúci veľvyslanec a minister a Jano Urda
Nakoniec v Mladej garde nasledoval slávnostný obed
*
Pri ostatnom stretnutí po 40 rokoch v r. 2004 sa nás zišlo dosť, ale mnohí sme sa už navzájom nepoznali, čo sme sa tak zmenili. Roky nezastavíš, niektorým narástli brušká, akosi sa zaguľatili, iní kdesi stratili vlasy... Ale zaspomínať sme si zaspomínali...
Pozn.:
1. Slovenská vysoká škola technická (Technická univerzita) v Bratislave si v tomto roku pripomína 70. výročie svojho vzniku.
2. Ulice a námestia sú pomenované podľa svojich vtedajších názvov. V článku môžu byť menšie nepresnosti, veď predsa len je to už pekných pár rôčkov od rozlúčky s mestom našich vysokoškolských štúdií.
Prosba:
- Ak niekto poznáte niektorého absolventa SjF SVŠT z r. 1964, prosím, upozornite ho, rád by som sa s ním skontaktoval.
