*
Internát Mladá garda celý patril technikom: stavárom, elektrikárom, chemikom a strojárom, tak som aj najčastejšie navštevoval tieto podujatia tam. Usporadúvalisa tam čaje o piatej, ale aj v Bratislave veľmi populárne tanečnékurzy, v ktorých učili nielen spoločenské tance, ale súčasťou bolisamozrejme aj zásady spoločenského správania - kurzovné myslím 30,- Kčs na celýturnus. Internát MG bol v tých časoch čisto mužský, až v poslednom ročníku tam boli aj dievčence-chemičky, preto na tanečné chodili dievčatá ako z iných VŠ,tak aj Prešporáčky, medzi nimi mnoho snažiacich sa „uloviť si“ budúcehoinžiniera. No a niektorí budúci inžinieri v snahe „uloviť si“ miestov Bratislave, dávali prednosť Bratislaváčkam (v tých časoch sarozmiesťovanie absolventov dialo na umiestenky, pri prideľovaní ktorých sa bralohľad aj na rodinné požiadavky absolventa, takže ženatý s Bratislaváčkou mal podstatne väčšie šance ostať v Bratislave). V tanečných učili uznávaní tanečnímajstri a členovia Klubu spoločenských tancov pri PKO (spomínam si najmä na jedného asistenta hydromechaniky SjFSVŠT - meno si už presne nepamätám). Vstupenky na tieto podujatia na MG boli veľmi nedostatkovým tovarom, takže sa s nimi aj kupčilo.
Keď sombýval na Švédskych domkoch (to boli drevené baraky, v ktorých si študentina izbách v kachliach kúrili sami koksom či uhlím), v zime to bolo zlé, alev lete tam bolo vynikajúco. Človek sa mohol kúpať v Dunaji, vyliezťna zakotvený vlečný čln a na ňom opaľujúc sa pripravovať na skúšku. Odtiaľ bolo najbližšie doPKO, preto sme chodili najčastejšie tam. To bolo v Bratislavenajmasovejšie podujatie tohto druhu. Hrával tam vychýrený orchester Vieroslava Matušíka, spievali známi speváci ako Zdenek Sychra, Marcela Bujnová-Lajferová a ďalší.Takisto aj tu sa usporadúvali aj tanečné kurzy. Na nedeľné mládežnícke popoludnie do PKO chodili zväčša stredoškoláci. Tamsom sa zoznámil aj s mojou manželkou. Bývala na stredoškolskom internátechemickom na konci Februárky (pred Gaštanovým hájikom, kde vtedy končilielektričky č. 3 a 5). V PKO sme mali známeho usporiadateľa,s ktorým sme sa ako brigádnici zoznámili na oberačke hrozna na JRDv Rači, takže sme po známosti mali vstup voľný. Takto sme v PKO navštevovali aj rôzne sobotné plesy: včelársky, rybársky, záhradkársky...
Známea na vysokej úrovni boli tiež tanečné odpoludnia v Dome lodníkov. Kapacitapodujatia bola dosť obmedzená menšími priestormi. V priebehu tanečnéhopopoludnia tu usporadúvali aj rôzne súťaže, napr. súťaž o naj tanečný pár,o naj spoločenské oblečenie a ďalšie. Treba poznamenať, že v tých časoch anina mládežnícke tanečné podujatia nepustili usporiadatelia záujemcu, ktorý nebolprimerane oblečený. A nesmeli sa tancovať ani žiadne výstredné tance, ale v podstate len foxtrot, valčík, jive, samba, rumba, ča-ča, blues, charleston... Samozrejme, alkohol (ani pivo) sa na žiadnom podujatínepodávalo. Dom lodníkov na Pribinovej ulici som už nemohol nájsť.
Poslednéz takýchto podujatí, ktoré sme navštevovali, bol Dom poštárov na Banskobystrickej ulici, ten sme navštívili len zo trikrát, takže na ten nemám okremjednej humornej viac spomienok: kamarátovi sa zazdala jedna slečna, šiel jupožiadať o tanec, ona nekonečne dlho vstávala, bola poskladaná pod stolom,basketbalistka Lokomotívy. (Mimochodom: Lokomotíva v tých časoch mala vynikajúcedružstvo, boli aj majstrom republiky. A druhým výborným družstvom bol Slovan CHZJD, takže Bratislava bola popri Prahe najvyššie. Podobne to bolo aj v ženskej hádzanej.) Keď sa konečne postavila, bola o dve hlavy vyššia, ako kamarát. Obidvajamali však zmysel pre humor a športového ducha, usmiali sa, zatancovali si,a dokonca sme si potom k dievčatám prisadli aj my ostatní a fajn sme sazabavili.
Čo sa týkaorganizátorov: na internátoch MG a HP to boli študentské rady, PKO bol mestskýmzariadením, v Dome lodníkov a Dome poštárov to boli odborovéorganizácie.
Okrem týchto podujatí sme usporadúvali ročníkové zábavy: v Tatra-kabarete s programom, v Olympii, v reštaurácii na Zimnom štadióne... Samozrejme, tu už alkohol bol povolený. Ako strojári takmer samí chlapci, dve stovky, to už boli tri roty, dievčatá v ročníku sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, všetko už zadané, vstupenky pre bratislavské dievčence a vysokoškoláčky iných škôl veľmi ťažko zháňateľné.
No a keď sme sa cítili pri peniazoch, čo nebývalo často, len na začiatku mesiaca, hneď po štipendiu alebo po nejakom mimoriadnom príjme, tak vtedy sme navštívili aj nami obľúbenú Maďarskú pivnicu na Dunajskej ulici, La Palomu alebo Kryštal-bar na Markušovej ulici, kde sme celú noc sedeli štyria pri jednej fľaši vína a kávičke. A koniec skúšobného obdobia sme zas absolvovali obyčajne U veľkých františkánov. Tu sme sa už dokázali trochu sa odtrhnúť z reťaze a celý svet sa stal pre nás maličkou gombičkou.
Takto plynul náš čas od jedného skúšobného obdobia po druhé. Vtedy sme hovorili skúšobné obdobie, dnes sa hovorí skúškové obdobie. A tými skúšobnými obdobiami sme vlastne merali, ako rýchlo plynie čas. Niektorí ledva uzavreli jeden semester, a už boli predo dvermi skúšky semestra nového. Po dekanských opravných termínoch sme zisťovali, o koľko sa zas scvakli naše rady a kto ďalší nás opustil. Veď nás končil ani nie polovičný počet z toho, koľko nás začalo a to aj s tými, ktorí nás počkali z predchádzajúcich ročníkov. Ani sme sa pritom nenazdali, a boli tu znova skúšky ďalšieho semestra.
*
Pri nedávnej návšteve Bratislavy som si popozeral tie staré dobre známe miesta a oživil som si spomienky na nádherné študentské časy s prázdnym vreckom, ale s o to veselším životom, keď človek mal vo vačku päť korún a z toho za tri koruny kúpil frajerke snežienky a pozvať ju už mohol tak akurát do kina Palace na premietanie krátkych filmov furt tak dookola od rána do večera, vždy aj s niektorou Chaplinovou groteskou.
Strojnícka fakulta SVŠT ako kedysi: posluchárne vyčnievajú, mozaiková výzdoba posluchární tá istá, ale keby bola dosiahnuteľná sprejermi, asi by vyzerala trochu inak...
Študentský domov Mladá garda - popísané okná, aj priestor nad strieškou vchodu, športoviská také, aké sú... Na štadióne MG v tých časoch trénovali pod vedením Pavla Gleska aj také esá-atlétky, ako Eva Lehocká-Glesková, Eva Šuranová či Anna Chmelíková, stále figurujúce na popredných miestach rebríčka slovenských ľahkých atlétov...
Stredná priemyselná škola chemická s internátom, ktorú navštevovala manželka...
Študentský domov Švédske domky na druhom konci mesta - stále tie isté drevené baraky ako za našich študentských čias. To teda musela byť kvalita, veď už vtedy mali svoje roky... Za fotografiu ďakujem "Labutienke" (Silvuške Petruchovej), takže som tam nemusel isť, stačilo zalistovať v archíve...
Park kultúry a oddychu, o ktorom som počul, že má spolu s blízkou športovou halou patriť minulosti (vedľa sú stavebné práce v plnom prúde):
Vchod
Vnútorná výzdoba budovy
Veľká sála, kde sa konali mládežnícke popoludia, plesy a iné podujatia
Tatra-kabaret, v ktorom o. i. vystupovala aj veľmi populárna manželská dvojica Maja Velšicová a Michal Slivka...
Neďaleko na Kollárovom námestí kaviareň Olympia...
Na neďalekej Banskobystrickej mi o Dome poštárov nevedel povedať nič ani asi 80-ročný obyvateľ jedného z domov, ale asi 70-ročná pani sa na to pamätala ešte z mladosti - teraz je tam toto stavenisko...
Na Dunajskej ulici je vchod do pivničných priestotov bývalej Maďarskej pivnice, dnes sa volá Apetit...
Kryštál-bar s vchodom z bočnej ulice, ale pokiaľ ma pamäť neklame, vtedy bol vchod priamo z rohu, ten do terajšej parfumérie, nie ten z bočnej ulice... Na druhom konci tej ulice kedysi bola aj La Paloma, ale po nej som už tiež nenašiel stopu, je tam vraj predajňa bicyklov...
No a Dom lodníkov na Miartanovičovej som sa ani nesnažil hľadať, keď som tam videl to obrovské stavenisko. Zdá sa, že v tej Bratislave naozaj chcú zastavať každý fliačik voľnej plochy...
* A takíto sme vtedy boli:
Na ročníkovej zábave: Dušan, jeho priateľka, študentka práva a Jano
Na ďalšej ročníkovej zábave: Milan, Jano a Vlado
*
PS: Poznali sme aj iné podniky: Štefánku, Krym, Alžbetku, Metropol... (tie sme však nenavštevovali), ale aj také ako Fajka, Hron... (v tých sme sa zas zastavili len tak na skok)...
*
Tak takto som sa potúlal po tej Bratislave našej mladosti a pospomínal si.Možno aj niektorí z Vás si so mnou pospomínate na tie nazabudnuteľné časy, keď sme boli mladí a pekní. Dnes sme už len pekní...
