A ten počítač ani len netuší, po čom prahne vaša duša, ale horšie je to, že na to neviete prísť ani vy. Len sedíte, pozeráte na monitor, ktorý sa nemení, hráte nejakú hlúpu hru, prezeráte si profily rôznych ľudí alebo sa ešte snažíte spomenúť si na nejakú stránku, o ktorej ste počuli a chceli ste si ju pozrieť, ale samozrejme nespomeniete si. Ja osobne tieto stavy zažívam skutočne často. Napríklad aj teraz, keby som nepísala tento článok určite by som si zapla Warship online a hľadala by som nepriateľove loďky, putovala by som po profiloch a fotoalbumoch na pokeci alebo by som si "robila poriadok" v svojich priečinkoch, pričom by som len tupo hľadela na to, čo v nich mám. Najhoršie je to skutočne vtedy, keď už nemám síl robiť ani nič z tohto a len čumím na monitor, kde nevidím nič iné len nejakou hlúpou náhodou zvolené pozadie (aj to by sa zišlo vymeniť, no niet síl) a panel od ICQ, kde je online asi 10 ľudí, ale ja im nenapíšem. Budem čakať, kým sa niekto rozhodne napísať mne. Vtedy odpíšem a toto trýznenie sa skončí. A píšem. Samozrejme o absolútne nezmyselných veciach, ale dôležité je to, že niečo robím.
Viem, že v tomto neplávam sama. So spolužiakom sa o tom bavíme. On trpí tou istou "poruchou". Občas tiež nie je schopný vykonávať žiadnu aktivitu, ale zo stoličky pri počítači nevstane. Jediný človek, ktorému vraj v týchto stavoch je schopný napísať som ja. A v skutočnosti aj ja mám možno troch takýchto ľudí v kontaktoch. Medzi nimi aj on. Čiže sa občas takto navzájom zachraňujeme. Ale čo je to za záchranu, keď len píšeme hlúpe správy takmer o ničom? A toto ja dokážem niekedy robiť aj celé hodiny. Je to normálne? Čo by si o mne asi tak myslel človek, ktorý žil niekedy v 60-tych, 70-tych či dokonca ešte aj v 80-tych rokoch? Určite by ma posielal ísť sa z toho liečiť, ale dnes to už nikto neurobí. Dnes je to normálne, keď človek sedí pri počítači.
Avšak ja sama si uvedomujem, že toto k ničomu nevedie, možno k ničote. Preto som sa rozhodla sama s tým niečo konečne robiť. Vždy keď už čo i len minútu nemám komu písať alebo nič iné na práci, radšej sa zdvihnem a odídem, v tom lepšom prípade počítač úplne vypnem. A takto si šetrím svoj čas a dokonalé plytvanie si nechávam na neskôr alebo na nikdy.
Neviem, ako to bude vyzerať v budúcnosti, ale nevidím to veľmi ružovo (ale ja v podstate nevidím ružovo nič). Ak sa k tejto " sedeniuzapočítačomaničnerobeniufílii" pridá viac ľudí, určite to dobré nebude. Radšej čítajme knihy, upracme si byt, upečme koláč pre rodinu alebo hoci sa len porozprávajme s tými, ktorých máme pri sebe. Určite to bude lepšie využitie času.
