Ako argumentovať? Spoznajte tri časti argumentu - tvrdenie, vysvetlenie a dôkaz

Písmo: A- | A+

Vedieť tvoriť argumenty je užitočné nielen pri písaní akademických prác, ale aj v každodennom živote. Čo vlastne argument je, aké sú jeho časti a ako vyzerá si predstavíme v tomto krátkom článku.

Tím ÚVP

Každý argument sa skladá z troch časti – tvrdenie, vysvetlenie a dôkaz. 

Tvrdenie je jednoduchý základ argumentu. Zjednodušením toho, čo vlastne celým argumentom chceme povedať. V rámci verejných politík sú tvrdeniami napríklad „navýšenie minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť“, „legalizácia marihuany pre medicínske účely pomôže tisícom pacientov“ alebo „pre Slovenskú bezpečnosť je členstvo v NATO výhodou“. Tieto tvrdenia obsahujú predpoklad (P) a záver (Z), ktorý z predpokladu vyplýva. Nijako však nevysvetľujú, prečo k daným veciam dochádza a ich presvedčivosť sama o sebe je veľmi nízka.

Práve pre to, aby bolo zrozumiteľné ako je argument myslený, za tvrdením prichádza vysvetlenie tzv. explanation. Pomocou viacerých krokov (Kx) sa vytvorí kauzálny reťazec, ktorý vysvetlí prečo a ako tvrdenie dáva zmysel a platí. V prípade navýšenia minimálnej mzdy by jednotlivé kroky mohli vyzerať ako „navýšenie minimálnej mzdy zvýši náklady zamestnávateľa; náklady zamestnávateľa prevýšia hodnotu, kt. zamestnanec vie vytvoriť; zamestnávateľ bude nútený zamestnanca prepustiť, aby mohol pokračovať v podníkaní“. Cely kauzálny reťazec môže vyzerať napríklad takto P-K1-K2-K3-Z.

Tretia časť argumentu, dôkaz – evidence slúži na to, aby na základe empírie dokázal pravdivosť bodov z vysvetlenie. Veľa vecí a argumentov môže intuitívne dávať zmysel, no svet tak nie vždy funguje. Tu môže ísť napríklad o štatistické údaje od relevantných inštitúcií alebo závery štúdií a výskumov. Môžeme taktiež zvoliť ilustračný príklad, avšak treba dávať veľký pozor na to, aby bol relevantný. V našom prípade navýšenia minimálnej mzdy by sme napríklad hľadali príklady krajín kde by k zvýšeniu nezamestnanosti naozaj došlo (pozor, treba však naozaj vedieť dokázať, že to bolo zvýšením minimálnej mzdy, o rozdieloch medzi koreláciou a kauzalitou sa môžeme pobaviť nabudúce). Analogické dôkazy, kde chceme prirovnať správanie ľudí napríklad k nejakému javu môžeme použiť tiež, no spravidla majú nižšiu silu, ako tie, ktoré sú založené na konkrétnej skúsenosti a empírií.

S výstavbou argumentov súvisí aj tvorba paragrafov, v ktorých majú byť umiestnené argumenty. Vo všeobecnosti by mal jeden paragraf obsahovať jednu myšlienku. Je to priestor na argument a jehopodporenie cez dôkazy, mohol by mať napríklad túto štruktúrup

  1. Úvodná veta- otvorenie paragrafu, ktoré môže zároveň byť tvrdenie, t.j. úvod argumentu.

  2. Poskytnutie vysvetlenie úvodnej vety a tvrdenia.

  3. Jasné ohraničenie argumentu – je potrebné uviesť limity vašej úvahy

  4. Príklad alebo ilustrácia vašej argumentácie. To pomôže čitateľovi spracovať text, odkázať ho môžete napríklad na výskumné dáta alebo relevantné závery.

  5. Syntetizujte ponúknuté informácie – čo ste povedali a aký z toho vyplýva záver?

Ak ide o argumentáciu v akademickom texte, ostaňte vedecký, emócie tam určite nepatria. Ak sa však budete rozprávať v krčme alebo blogovať, smelo do toho. Správny dôraz na niektoré slová, slovné spojenia a emócie môže zvýšiť vašu presvedčovaciu schopnosť. Rovnako, občas sa oplatí pripomenúť, prečo je daný argument relevantný pre danú situáciu.

Sú ľudia, ktorí sa venujú tvorbe argumentov aj súťažne – tzv. „debatéri“. Na Slovensku pôsobí Slovenská debatná asociácia a omnoho podrobnejší návod na tvorbu argumentu nájdete v debatnej príručke z ich dielne tu.

Skryť Zatvoriť reklamu