Metodologické okienko: Metodologické nedostatky diplomových prác II. časť

Písmo: A- | A+

Ako vybrať, získať a zdôvodniť zdroje dát a spôsoby ich zberu, čo zohľadniť pri metóde rozhovorov, dotazníkov a prípadových štúdiách – to sú otázky nejedného diplomanta a diplomantky. ÚVP radí, ako sa s nimi vysporiadať.

Tím ÚVP (Katarína Staroňová, Monika Michalcová)

Nasledujúci text je pokračovaním skoršieho blogu ÚVP o nedostatkoch diplomových prác. Adresujeme ho najmä študentom a študentkám magisterského stupňa štúdia, ale aj mladším či starším kolegom, ktorí sa pasujú s inými akademickými prácami. Často aj šikovní študenti a študentky opakujú chyby svojich predchodcov a nie len že neprispievajú vedeckému poznaniu, ale majú reálne problémy svoje diplomové práce obhájiť pred štátnicovou komisiou.

V prvej časti sme sa venovali úlohe teoritického ukotvenia, správnej formulácii výskumnej otázky, hypotézam a štruktúre metodologickej kapitoly s dôrazom na význam jasnej konceptualizácie a logickej operacionalizácie. V nasledujúcich riadkoch sa zameriame viac na výber a popis zdrojov dát a metódy ich získavania, inými slovami v prvej časti sme sa venovali otázke ČO skúmať a v druhej časti AKO skúmať (odpovedať na výskumnú otázku), aby sme skutočne odpovedali na výskumnú otázku (validita). Diplomová, ako aj iné akademické či výskumné práce sú výsledkom reťazenia postupných rozhodnutí výskumníka alebo výskumníčky a akékoľvek rozhodnutie, ktoré musíme urobiť sa musí ocitnúť v metodologickej kapitole, aby ktokoľvek po nás mohol s podobnými dátami a postupmi overiť náš výsledok (reliabilita).

Meranie a opis

Tradícia výskumu (experimentálny, etnografický, biografický, atď.) nám diktuje aké metódy a dizajn zvolíme – každá tradícia preferuje iný typ metód. V tomto príspevku nie je dostatok priestoru na vysvetlenie každej tradície a implikácie z nej, avšak sústredíme sa na základné zákonitosti, ktoré sú spoločné pre spoločensko-vedný výskum vo verejnej politike, čo je najčastejšie prípadová štúdia, resp. Experimentálny dizajn. V starších číslach PPN je im osobitne venovaný priestor.

Akoukoľvek základnou jednotkou merania či opisu je prípad (case). Pritom prípad môže byť čokoľvek čo je vyňaté z reality okolo nás, ktorú skúmame: človek (štátny úradník, politik, poradca), fenomén (chudoba, politizácia), udalosť (prístup do EÚ, voľby), inštitút (výberové konanie), organizácia (Najvyšší kontrolný úrad, samospráva), štát (Slovensko), proces (európska integrácia, participácia), atď.  Prípad môže byť jeden, niekoľko (v terminológii vedy hovoríme o prípadovej štúdii alebo malé N) alebo celá skupina až populácia prípadov (vtedy hovoríme o vzorke či populácii, veľké N).

Dôležitou súčasťou je tzv. časo-priestorové ohraničenie. V praxi to znamená, že prípady musia byť jednoznačne ohraničené v rámci kontextu, v ktorom sa nachádzajú a toto ohraničenie vedecky zdôvodnené.  Napríklad, ak skúmame vzťah medzi prípad - fenomén „občianskeho aktivizmu“ a po zavedení „sociálnych sietí“, je nevyhnutné, aby autor(ka) skúmala dve časové obdobia – pred a po zavedení sociálnych sietí a nestačí sledovať súčasnosť. Čo vlastne súčasnosť znamená?Čo znamená zavedenie? Koľko rokov pred a po tejto udalosti? Prečo práve tie roky? Z pohľadu priestorového ohraničenia sa pýtame, ktoré sociálne siete? V akom jazyku? A opäť očakávame zdôvodnenie.

Obrázok blogu

Ďalej je dôležitý výber prípadu-vzorky-populácie (v závislosti od počtu N, ktoré chceme skúmať). Tento krok nazývame vzorkovanie. Ak pracujeme s veľkým N (počtom prípadov), volíme väčšinou štatistické spôsoby výberu reprezentatívnej vzorky, aby sme vedeli urobiť zovšeobecnenie na väčšiu populáciu (napr. náhodné, reprezentatívne, atď.). Ak sa zaujímame o vnímanie úradníkov ako je vykonávané služobné hodnotenie v praxi, môžme zvoliť reprezentatívnu vzorku 1500 úradníkov zo zoznamu štátnych zamestnancov na ústredných orgánoch štátnej správy alebo si zvoliť jeden typický úrad (napr. Ministerstvo dopravy) a tam si vybrať 20 náhodných úradníkov. Ide o odlišný typ vzorkovania. Pri menšom N (prípadové štúdie) volím iné typy vzorkovania, ktoré vyplývajú z teórie (teoretické vzorkovanie), sú účelové (účelové vzorkovanie) typické pre fenomén (typické vzorkovanie), ktorý študujem alebo naopak sú atypické (deviantné vzorkovanie). Napríklad, ak skúmam prečo samosprávy neseparujú odpad ako vyžaduje Smernica EÚ, tak si môžem vybrať typickú „neseparujúcu obec“ a ísť do hĺbky. Stratégia vzorkovania závisí či skúmam vzťahy medzi prípadmi (premennými) alebo ich hĺbkovo skúmam (exploračný výskum).

Zdroje dát a spôsoby ich získavania

Zdroje dát musia v prvom rade reflektovať na zvolenú výskumnú metódu. Taktiež zdroje dát a spôsoby ich získavania úzko súvisia so stanovenými výskumnými cieľmi. Keď viem čo chcem skúmať, mám definované jednotky skúmania, tak potrebujem zistiť KDE nájdem potrebné dáta, ktoré sú nositeľmi informácií.

Zdrojmi dát môžu byť už existujúce vytvorené dáta či už inými výskumníkmi (sekundárne dáta) alebo subjektom môjho výskumu (primárne dáta). V prvom prípade ide napr. o medzinárodné organizácie (OECD, Svetová Banka, akademici, atď.), v druhom prípade ide o administratívne dáta (napr. big data zbierané organizáciami, atď.). V neposlednom rade si dáta vytvorím vlastným výskumom z existujúcich dokumentov (napr. rozpočty obcí, dôvodové správy) alebo poznania ľudí (pomocou rozhovorov, dotazníkov, atď.).

Vybrané zdroje musia byť veľmi konkrétne: koľko respondentov a s akými charakteristikami? Čo sú relevantné a primárne dokumenty? Aká je návratnosť dotazníka? To znamená, že diplomanti musia uviesť prečo a ako vyberali a oslovili svojich respondentov (metóda snehovej gule, existujúci kontakt, odporúčanie), resp. získali určité dáta (verejné databázy, žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám). Nestačí spomenúť, že išlo o primárne dokumenty, je nutné ich vymenovať a uviesť ako sme k nim prišli, predovšetkým ak ide o interné materiály. Súčasťou metodologickej kapitoly je tak informácia o výskumnej vzorke, návratnosť dotazníkov, charakteristika respondentov, ako i prehľad osôb, s ktorými bol prevedený rozhovor či identifikácia študovaných oficiálnych dokumentov. Samotný dotazník, protokoly rozhovorov, protokoly pozorovaní sú taktiež súčasťou, ale až v prílohovej časti. 

Rozhovory, dotazníky

Väčšina diplomantov získava dáta pomocou rozhovorov a/alebo dotazníkov. V skoršom blogu „metodologického okienka“ sme už spomenuli, že pri tomto type zberu dát je dôležitá tzv. dátová triangulácia. T. j. je neakceptovateľné mať jedného respondenta, resp. jeden typ respondentov. Mojou snahou musí byť získať čo najväčší rozsah dát, kým nenastane tzv. dátová saturácia, tj. nasýtenie, kedy výskumom nenadobúdam nové poznatky.

Okrem nedostatočnej dátovej bohatosti je pomerne rozšírený problém získavania dát skúmaním vnímania (percepcií) respondentov. Najvypuklejší typ tohto problému je ak sa respondentov pýtam priamo výskumnú otázku. Napríklad, skúmam úspešnosť ESO reformy a pýtam sa len strojcov ESO reformy na ich vnímanie úspešnosti. Tieto odpovede sú v prvom rade skreslené a sú len percepciami, nehovoria v skutočnosti nič o úspešnosti. Úspešnosť viem hodnotiť len na základe vopred stanovených faktorov (pozri časť o operacionalizácii v skoršom blogu), ku ktorým hľadám dáta vo viacerých zdrojoch (dokumenty, rozhovory s dotknutými stranami, pozorovanie, existujúce štatistické dáta). Podobne dotazníky, kde musíme formulovať otázky nepriamo vzhľadom na indikátory a faktory, a nie položením hlavnej výskumnej otázky. Mnohé existujúce metodologické príručky poskytujú vhodné inštrukcie na správne prevedenie týchto často využívaných metód skúmania a určite stoja za preštudovanie.

Interpretácia

Všeobecne ku téme získavaniu a spracovávania dát na záver treba poznamenať, že častým nedostatkom diplomových prác je absencia explanácie výskumných záverov. Interpretácia získaných dát by pre diplomantov nemala skončiť opisom zisteného, ale mala by ponúknuť aj viaceré alternatívy vysvetlení dosiahnutých výsledkov. Ak výskum ukazuje, že ženy majú tendenciu vstupovať do politiky viac na regionálnej a lokálnej úrovni, nie celoštátnej, je vhodné skúsiť konkrétnymi faktormi vysvetliť takéto správanie, čo by mohlo byť testované ďalšími výskumami. Práve z takto prevedenej interpretácie možno vyvodiť ďalšie výskumné otázky a hypotézy predpokladajúce vzťahy medzi skúmanými premennými, a tak posunúť poznanie spoločenských vied aspoň o malý krôčik ďalej.

Skryť Zatvoriť reklamu