Doktorka Marta Kahancová vyštudovala hospodársku diplomaciu na Ekonomickej univerzite v Bratislave v roku 2001 a neskôr aj politické vedy na Stredoeurópskej univerzite (CEU) v Budapešti. V roku 2007 obhájila dizertačnú prácu na Amsterdamskej univerzite, za ktorú získala cenu Holandskej sociologickej asociácie za najlepšiu dizertačnú prácu v sociológii obhájenú v Holandsku v období 2 rokov. Jej akademické a expertné zameranie je skutočne multidisciplinárne a preniká oblasťami politickej ekonómie, práva, verejnej politiky a sociológie, ktorá jej je najbližšia práve kvôli svojej dizertačnej práci z tohto odboru.
Osobitne sa sústredí na otázky spojené s dynamikou trhu práce, transformáciou pracovných podmienok, skúma efekty štrukturálnych zmien na trh práce a aktívne sa venuje skúmaniu sociálnemu dialógu a kolektívneho vyjednávania.
S doktorkou Kahancovou sme sa porozprávali práve o jej expertných tak aj osobných záujmoch. Odpovedala nám aj na otázky o Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI), ktorý zakladala a vedie od roku 2008, o jej ambíciách spojených s pôsobením na ÚVP a jej pohľade na slovenské vysoké školstvo a akademické prostredie.
Ako vás ovplyvnilo vaše štúdium a téma dizertačnej práce v doterajšej profesijnej dráhe?
Študovala som Obchodnú akadémiu, lebo v tom čase to bol žiadaný smer. Začiatkom 90tych rokov bol veľký záujem o ekonomické vzdelanie a špecializáciu. Na vysokej škole ma zaujala politická ekonómia a pokračovala som štúdiom hospodárskej diplomacie. To bol už čas, kedy sme ako Slovenská republika boli v procesoch vstupu do EÚ a NATO. Vývoj spoločenskej situácie ma motivoval pokračovať v štúdiu, s tým že som sa zamerala už konkrétne na aplikovanú politickú ekonómiu v oblasti trhu práce. Vyštudovala som teda aj Master program v politológii a politickej ekonómii na CEU v Budapešti.
Už v tom čase som zvažovala pokračovať na doktorandské štúdium a skúmať naďalej konvergencie pracovných podmienok medzi západnou a východnou Európou pod vplyvom nadnárodných firiem. Som typ človeka, ktorý nie vždy všetko do detailov plánuje, ale nebojím sa ísť do nových vecí tak som si podala prihlášku na doktorandské štúdium na Amsterdamskej univerzite. Prvá prihláška však nedopadla úspešne, bola to však lekcia môjho života z ktorej čerpám dodnes. Na pohovore mi vytkli, že príliš obhajujem svoj výskumný návrh a odporúčali mi byť otvorenejšia konštruktívnej kritike. Vraj je to taká „východoeurópska“ vlastnosť.
Na druhý pokus sa to už podarilo. Doktorát som úspešne obhájila. Neskôr táto práca vyšla aj knižne s názvom Making the Most of Diversity. Social Interaction and Variation in Employment v britskom vydavateľstve Palgrave.
Neskôr som pôsobila na post-doktorandskej pozícii v Max Planck Institute for the Study of Societies v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. S manželom, tiež akademikom, sme sa chceli vrátiť na Slovensko, avšak nebolo kam. Akademická pôda bola takmer uzavretá. To nebola iba iná úroveň oproti západným univerzitám, ale iný šport. Usúdili sme, že ak chceme etablovať to čo sme sa naučili v zahraničí a budovať na získaných kontaktoch, musíme ísť svojou cestou. Tak vzniklo CELSI ako nezávislý výskumný inštitút, kde sa doteraz snažíme držať a produkovať výstupy medzinárodnej akademickej kvality.
Možno povedať, že CELSI je Váš najväčší projekt doteraz. Povedzte nám o ňom viac. Aké sú jeho hlavné hodnoty a aktivity?
CELSI má aktuálne už 15 rokov. Zakladali sme ho s manželom a odvtedy ho vediem. Vznikol, ako som povedala, s cieľom vytvoriť priestor pre akademický výskum a multidisciplinárnu spoluprácu vedcov a vedkýň zo strednej a východnej Európy v témach skúmania trhu práce.
Po našom výskume bol od začiatku dopyt zo zahraničia, témam trhu práce v nových členských štátoch sa v komparatívnej perspektíve venoval len málokto. Od začiatku produkujeme nielen reporty pre policy klientov (napr. Európsku komisiu), ale píšeme aj vlastné akademické články do recenzovaných žurnálov a medzinárodných knižných publikácií. Orientujeme sa výlučne na kvalitné a uznávané zahraničné periodiká s recenzným konaním a policy klientov na úrovni EÚ, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Medzinárodnej organizácie práce (ILO).
Okrem akademickej práce sa venujeme aj dopadom výskumu na tvorbu politík. Naším hlavným cieľom je podpora tzv. evidence-based policymaking, teda prinášanie kvalitných analýz, z ktorých čerpajú tvorcovia politík na národnej a Európskej úrovni pri ich nastavovaní a reformách. Ako príklad uvediem že pôsobíme v European Centre of Expertise in the field of labour law, employment and labour market policies, ktorá je súčasťou DG Employment Európskej komisie. Pripravujeme analýzy na konkrétne vyžiadané témy, na základe ktorých potom Európska komisia pripravuje odporúčania pre členské štáty v rámci procesov Európskeho semestra. Poskytli sme analýzy napr. v oblasti dopadu klimatickej zmeny na trh práce, národných stratégií pri budovaní zručností ktoré na trhu práce chýbajú, alebo integrácie ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce.
Dlhodobo spolupracujeme s viacerými univerzitami v celej EÚ a aj globálne. Samozrejme, pre potreby výskumu máme etablované kontakty aj s aktérmi pracovného trhu ako zamestnávateľmi a ich zväzmi, odborovými organizáciami, neziskovým sektorom, a samozrejme aj s tvorcami politík na rôznych úrovniach.
Od septembra 2022 pôsobíte na ÚVP ako garantka magisterského programu Verejná politika. Od septembra 2023 budete pôsobiť aj ako pedagogička v tomto programe. S čím prichádzate na ÚVP, a čo chcete odovzdať študentom?
S kolegami z ÚVP sa poznáme už dlho v rámci našich profesijných sietí. FSEV vnímam niekedy ako svetielko v tme, keďže máme na Slovensku stále veľké medzery v kvalite akademického výskumu a výučby. V CELSI stážovali už niekoľkí študenti či absolventi zo FSEV a boli výborne pripravení, metodologicky aj jazykovo. Rada by som podporila budovanie generácie kvalitných mladých akademikov, analytikov a tvorcov politík, preto som prijala ponuku garantky programu.
Na ÚVP budem zastrešovať niekoľko kurzov. Medzi nimi napríklad sociologické prístupy k verejnej politike, mikroekonómiu, odbornú stáž a voliteľný predmet k štúdiu organizácií vo verejnom sektore. Mojim cieľom bude najmä podať svoje empirické skúsenosti z praxe a tlačiť na kontakt s praxou, aby si študenti osvojili teoretické znalosti aj optikou procesov a vzťahov v praxi. Na univerzitách potrebujeme reflektovať na vývoj v rámci EÚ a už teraz sa pripraviť na budúcnosť, v ktorej budeme viac a viac potrebovať mladú generáciu šikovných analytikov. Tí musia vedieť kvalitne hodnotiť situácie a prinášať účinné a efektívne riešenia.
Tiež sa potrebujeme viac sústrediť na kvalitu akademického písania a zručnosti v oblasti používania jazyka. Iný jazyk používame v akademických výstupoch, iný v reportoch pre politikov a sociálnych partnerov (odbory a zamestnávatelia), iný pre verejnosť.
Je niečo, na čo sa vyslovene tešíte v súvislosti s nástupom na ÚVP?
Teším sa, že budem môcť zdieľať dlhoročné skúsenosti z oblasti trhu práce a rôznych metodologických prístupov s mladšími generáciami. Teším sa na učenie. Prednášam pravidelne na rôznych konferenciách a seminároch, ale systematickej pedagogickej činnosti som sa venovala naposledy pred niekoľkými rokmi. Osobitne ma láka interakcia s mladými a práca s nimi, teším sa že sa aj ja od nich naučím vnímať spoločenské procesy „mladými očami“.
Vzhľadom na Vaše skúsenosti s univerzitným systémom a životom v zahraničí máte iste nápady ako by bolo možné zvýšiť kvalitu slovenských vysokých škôl a univerzít. V čom by sme sa mohli inšpirovať zahraničím?
Žiaľ, prostredie slovenských vysokých škôl a univerzít je do istej miery stále skostnatelé a existuje tu len slabá spolupráca so zahraničím. Taktiež vnímam slabú viditeľnosť v medzinárodných akademických publikáciách a výskumných konzorciách, minimálne v oblasti kde pôsobím. Potrebujeme sa viac otvoriť inováciám a intenzívnejšie budovať siete s veľkými univerzitami v zahraničí. Robiť semináre, prezentovať si výskumné projekty, diskutovať o nich, chodiť na medzinárodné konferencie, skrátka integrovať sa viac do medzinárodného akademického prostredia.
V rámci vedy a výskumu sme sa už veľa posunuli ku svetovým univerzitám. Musíme sa však ďalej snažiť úplne vykoreniť predátorstvo. Niekedy ideme až moc po kvantite publikácií zatiaľ čo kvalita pokrivkáva. Musíme sa skôr sústrediť na kvalitné výstupy v zahraničí a neprodukovať ročenky a zborníky. Taktiež vnímam kriticky „honbu“ len za istými typmi publikácií v akademických žurnáloch. Keď napíšem analytický report pre Európsku komisiu na základe výskumu, má to väčší dopad na verejnú politiku aj väčšiu viditeľnosť, takéto činnosti však v publikačnom hodnotení vedca/vedkyne a univerzity nič neprinesú. Práve v oblasti verejnej politiky je pritom schopnosť prepájať teoretické a analytické princípy so skutočnou tvorbou politík veľmi dôležité.
Tejto novej kultúre treba školiť aj študentov, a to napríklad cez kvalitné kurzy akademického písania a tvorby výskumných a grantových návrhov. Verím, že budeme v aktuálnom pozitívnom smerovaní pokračovať a viac prepájať realitu spoločnosti, politiky a akademickú pôdu.
Predstavenie spracovala Monika Šmeringaiová
