Nina Šťastná
Ústav verejnej politiky sa podieľal na aplikovanom výskumnom projekte o vplyvoch Covid-19 na spoločnosť z pohľadu rôznych aspektov, v rámci ktorého nám vyšla aj nová technická správa (aplikovaná analýza), ktorá je zameraná na kvalitu regulačného procesu v mimoriadnej situácii spôsobenej pandémiou Covid-19 na Slovensku a sleduje nastavenie regulačného (legislatívneho) procesu počas i mimo núdzového stavu v období 1. 1. 2020 – 30. 6. 2021, teda v období dvoch vĺn pandémie.
Regulačný proces v tomto období je sledovaný cez optiku princípov a nástrojov, ktoré zvyšujú jeho celkovú kvalitu. Ide o princípy kvality regulácií: transparentnosť (zverejňovanie informácií a prístup k dátam), dostupnosť (možnosť aktívnej účasti), dohľad (kontrola a zúčtovateľnosť) a tvorba regulácií, ktorá je založená na odbornosti a poznaní. Tieto princípy sú v analýze sledované z pohľadu užívateľov, t.j. vonkajších stakeholderov, ktorí majú právo prístupu a účasti na tvorbe regulácií.
Cieľom správy je dohliadnuť na kvalitu procesu tvorby regulácií počas núdzového stavu a odhaliť „riziká“, ktoré kvalitu z pohľadu princípov transparentnosti, dostupnosti, dohľadu a dôkazov môžu ohroziť. Chceme tým vytvoriť priestor pre diskusiu, odporúčania a prípadné vylepšenia, aby aj počas núdzového stavu kvalita regulácií trpela čo najmenej.
Štúdia je rozdelená na šesť tematických celkov (modulov) podľa fáz a prvkov regulačného procesu. Toto delenie umožňuje nezávislé čítanie a vhĺbenie sa do témy podľa vlastného výberu čitateľa. Modul 1 sleduje princípy regulačnej kvality a čitateľovi približuje uchopenie a spôsoby merania kvality regulácií ako i bližšie vysvetlenie štyroch princípov regulačnej kvality. Modul 2 analyzuje právne predpisy regulačného procesu – prináša analýzu regulačného procesu na úrovni exekutívy. Modul 3 predstavuje existujúce verejne dostupné portály a oficiálne stránky, z ktorých boli čerpané informácie a problémy spojené s ich získavaním. Modul 4 sleduje tvorbu legislatívy na úrovni exekutívy v praxi. Modul 5 predstavuje portál Slov-lex očami jeho užívateľov. Modul 6 prináša analýzu regulačného procesu na úrovni NRSR a modul 7 sleduje funkciu dohľadu a odbornosti pri poradenských a koordinačných orgánoch.
Štúdia prináša niekoľko kľúčových zistení, ktoré majú slúžiť ako podklad pre ďalšiu diskusiu o tom, ako zlepšovať náš regulačný proces počas krízových situácií, ale aj mimo nich. Za najzaujímavejšie môžeme považovať práve odhalené nedostatky a to na všetkých skúmaných úrovniach.
Na úrovni právnych predpisov k regulačnému procesu štúdia odhalila terminologické a procesné nejednotnosti medzi jednotlivými právnymi predpismi, ktoré upravujú procesy v rámci tvorby regulácie. Nejednotnosť sa tiež prejavila v rôznych informáciách a dokumentoch na jednotlivých portáloch, ktoré boli v štúdii sledované a ktorých analýza bola zložitá aj z dôvodu chýbajúcej prepojenosti portálov. Keďže všetky informácie a dokumenty k celému procesu sa nenachádzajú na jednom portáli, je potrebné ich dohľadávať na rôznych stránkach. To je však náročné, keďže samotným návrhom chýba jednotný identifikátor, podľa ktorého by bolo možné informácie k procesu vyhľadávať jednoduchšie.
Štúdia tiež poukazuje na problém v samotnej možnosti zapojiť sa do pripomienkového konania prostredníctvom portálu Slov-lex, ktorý je nato určený. Analýza odhalila, že počas prvej vlny sa takmer žiadny návrh na portál nedostal a verejnosť tak bola z regulačného procesu vylúčená. Legislatívne návrhy taktiež boli prijímané tzv. rizikovými postupmi- teda prostredníctvom skrátených legislatívnych, alebo pripomienkových konaní, či ich úplným vynechaním.
Analýza tiež poukazuje na nedostatky v prípade dohľadu a kontroly. Už prvý nedostatok je identifikovaný na úrovni právnych predpisov, ktoré by mali upravovať pôsobnosť a kompetencie orgánov dohľadu. Právne predpisy sú však v tejto otázke vágne, alebo úplne mlčia. Rovnako sa nevenujú ani možnosti vyvodzovania zodpovednosti za nedodržiavanie pravidiel v rámci legislatívneho procesu. Taktiež v prípade poradných orgánov, ktoré sa venovali zvládaniu pandémie nebolo možné, s výnimkou jedného, zistiť zloženie takýchto orgánov, ani odbornú kvalifikáciu ich členov. Problém bol v tomto prípade aj s transparentnosťou pri zverejňovaní výstupov poradných orgánov, nie všetky sledované poradné orgány majú povinnosť svoje výstupy zverejňovať a tie, ktoré túto povinnosť majú ich väčšinou zverejňujú len na svojich stránkach.
Správa však nie je venovaná len na poukazovanie nedostatkov. Vyzdvihujeme aj pozitívne aspekty nášho regulačného procesu, ktoré stojí zato zachovať a ďalej rozvíjať. Ide napríklad o predbežnú informáciu k pripravovanému legislatívnemu návrhu, ktorú môže verejnosť pripomienkovať ešte skôr, ako vznikne samotné paragrafové znenie zákona. A za pozitívny krok je možné považovať určite aj povinnosť vypracovávať doložku vplyvov, správu o účasti verejnosti a vyhodnotenie pripomienkového konania. Všetky tieto dokumenty zvyšujú transparentnosť procesu. A pozitívom je aj nové povinné vypĺňanie „preskúmania účelnosti“ v doložke vplyvov, ktoré má slúžiť na ex post analýzu a je povinné od 1.6.2022.
Veríme, že nie je všetko také čierno biele, ako sa môže zdať a táto správa bude slúžiť najmä ako podklad na ďalšiu diskusiu, ktorá prinesie pozitívne zmeny do regulačného procesu. Veľmi nás tiež teší, že jej súčasťou bol dotazníkový prieskum medzi stakeholdermi o spokojnosti s portálom Slov-lex a že štúdiu si prečítali a recenzovali odborníci z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Útvaru hodnoty za peniaze, Komisie pre posudzovanie vplyvov, Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR a z Najvyššieho kontrolného úradu.
Chcete si prečítať celú technickú správu? Tu ju nájdete online. Máte záujem o tlačenú verziu? Kontaktujte nás na Facebooku.
